…tak a je to tu. Teda, ono to už vlastne pomaly končí, chvalabohu! Naša prvá škôlkarska choroba (aspoň myslím, že škôlkarska).
Náš malý škôlkar bol v škôlke len prvý týždeň a po víkende už som videla, že je zle. Lesklé očká, samé hapčí a k tomu kašeľ. No a ako to už u nás býva, prišli aj horúce chvíľky s horúčkami. Našťastie, aj tentoraz sme to zvládli bez návštevy doktora (vždy najskôr čakám asi tri dni, či horúčky prejdú, kým sa vyberiem k lekárovi). Syn je doma už týždeň, no ešte ho do škôlky dať nemôžem. Stále ešte trochu pokašliava a soplí.
A aby sme to mali veselšie, predvčerom sa ohlásili na návštevu aj hnačky:-( Musím si ale zaklopať, dnešný deň už bol viacmenej „bezhnačkový“, takže verím, že sa nám blýska na lepšie časy (probiotiká u nás nikdy nesklamú:-) a hnačky sa konečne dali na odchod.
Keď máte doma súrodencov, je bežné, že ak ochorie jeden, ochvíľku je maród aj druhý. V našom prípade to tiež platí, takže som všetky horúčky, hnačky a iné náležitosti choroby mala hneď dvojmo. Tiež platí, že ak sú deti choré, mama toho veľa nenaspí -buď to nedovolia deti, pretože ich niečo bolí, sú smädné, treba cikať alebo utekať na záchod kvôli tej druhej potrebe (v prípade našich hnačiek najmä v noci), alebo zasa kontrolujem, či im horúčka nestúpa do nebezpečných výšok a modlím sa, aby boli čo najskôr zasa zdravé a usmiate. Nuž, choroby detí dajú zabrať celej rodine.
Takže takto u nás začalo škôlkarske budovanie imunity. Som naozaj zvedavá, ako to bude pokračovať ďalej…
