Prečo vlastne ešte stále dojčím?

Kým som neabsolvovala kurz laktačnej poradkyne, nebola som si celkom istá, dokedy chcem dcérku dojčiť. Moja predstava „čo najdlhšie“ dostávala trhliny, pretože som sa zľakla, čo ak to bude do štyroch či nebodaj piatich rokov??? Už teraz mám čo robiť, aby som vysvetlila neraz zdesenému okoliu, že viem, čo robím, keď dojčím našu vyše trojročnú dcérku a mienim v tom ešte pokračovať.

Vďaka kurzu som pochopila, že to, dokedy bude dojčenie pokračovať, bude závisieť od toho, kedy si naša malá-veľká slečna naplní svoju potrebu a sama povie, že stačilo. A práve vďaka kurzu som sa upokojila a neriešim, či to bude o mesiac alebo o rok.

Nehovorím, že dojčenie staršieho dieťatka je vždy ružové a ideálne. Sú chvíle, kedy som unavená a nechce sa mi práve dojčiť. No viem, ako veľa tým dcérke dávam (nemám teraz na mysli len materské mlieko, ale všetky tie pocity, ktoré potrebuje cítiť, keď je na prsníku) a tiež si uvedomujem, že naveky dojčiť nebudem.

Syna som dojčila len trinásť mesiacov a jeho odstavenie prišlo pre mňa veľmi nečakane a rýchlo. Nebola som pripravená a trápilo ma, že už „ma“ nechce. Preto sa snažím pozerať na dojčenie dcérky ako na dar, ktorý nám bol dopriaty.

Dojčenie u nás funguje ako dokonalý uspávací prostriedok, ak je dcérka mrzutá alebo si ublíži, je to opäť zaručený spôsob, ako ju upokojiť a utíšiť.

Upokojilo ma poznanie, že dieťa sa odstaví samo vtedy, kedy na to bude pripravené. Netreba našich drobcov nasilu odstavovať, trápiť a spôsobovať im traumy, aby náhodou neboli na nás príliš naviazaní či nebodaj málo samostatní. Odstavenie môže prísť (a malo by) prirodzene a vo veku, keď sa na to dieťa cíti.
U niektorého to môže byť po dvoch rokoch, u iného v 4,5 roku…

Takže mamičky, pokojne dojčite ďalej, ak vám to tak vyhovuje a nenechajte sa odradiť poznámkami okolia (niekedy aj lekárov), ktoré vám bude tvrdiť, že po prvom či druhom roku dojčenie nemá význam, že to treba „uťať“. Netreba! Stačí počúvať svoje inštinkty a riadiť sa tým, ako to cítite vy sama, nie vaše okolie. Je to predsa vaše dieťa!

Posts created 211

5 thoughts on “Prečo vlastne ešte stále dojčím?

  1. Ďakujem! 🙂 moja malá-veľká slečna má 2 roky a 4 mesiace a v poslednej dobe dosť často riešim (sama v sebe) otázku, či už prišiel správny čas prestať dojčiť. Vďaka tomuto článku som sa presvedčila, že ani ja, ani moja dcérka to ešte nechceme… chce to len naše okolie. To však nie je dôležité. Sme dôležité len my dve. Je to naše rozhodnutie a naša vec. Do kedy ešte chceš kojiť??? to je asi najhlúpejšia otázka, ktorú som za posledných niekoľko rokov počula. A verte mi, nebolo to len raz. Na hlúpu otázku odpoviem vždy hlúpo, alebo aspoň nadnesene: kým nebude siedmačka 🙂 Samozrejme, nemyslím to vážne, ale ako mám odpovedať, keď ani sama netuším, kedy príde tá správna chvíľa. Nikdy som dojčenie nebrala ako záťaž. Dojčenie je rovnako krásne, ako materstvo. Len nie každá žena vie byť matkou, a takisto nie každá žena dokáže dojčiť (nemám na mysli matky, ktoré zo zdravotných dôvodov dojčiť nemôžu… SKUTOČNE nemôžu…, tak ako ženy, ktoré nemôžu byť matkami). Kiežby všetky deti boli splodené z čistej lásky a pre rodičov by znamenali celý svet. Aj keby tá láska nebola potvrdená papierom a ten svet by nebol materiálne dostatočne zabezpečený. Možno by nám bolo na tomto svete krajšie a lepšie. Ešte raz ďakujem za článok, ktorý veľmi pomohol. Veľa zdravia a lásky prajem 🙂
    Zuzi Z.

  2. Zuzi, som veľmi rada, že Vám článok pomohol uvedomiť si, že je dôležité to, ako to s dojčením cítite Vy a Vaša dcérka. U nás je dlhodobé dojčenie stále niečo nezvyčajné a ľudia nad tým neraz krútia hlavami, ale v iných krajinách je to celkom prirodzené. Je teda naozaj len na Vás a Vašom dieťatku, dokedy to potiahnete:) Držím palce a prajem veľa zdravia!

  3. :o)…Dobrý večer. Ja sa môžem len ztotožniť s úvodným článkom. Som matkou troch ratoleestí. Dve staršie sú baby – 12 a 17r. a tretí je chlapec, takmer dvojročné šidlo :o). Pri dievčatách mi chýbali vedomosti a informácie, ktoré sa týkali dojčenia, preto som to ukončila a vzdala tak rýchlo /do šiestich týždňov boli dojčené ale zároveň už aj dokrmované/. Pri treťom tehotenstve som bola pevne presvedčená /možno to už bolo aj tým pokročilejším vekom – 37r. :o)/, že sa len tak ľahko nevzdám :o)! Ale keby mi bol niekto vtedy povedal, že budem kojiť dva roky, tak by som sa možno na tom asi aj pobavila. Začiatky boli celkom OK. Prvá kríza nastala asi tak po piatich týždňoch. Začala som sa pohrávať s myšlienkou vytiahnuť fľašu zo skrinky a skúsiť, či sa situácia zlepší. Drobec chcel byť stále len prisatý – každú hodinu po 20 minút. Pripadalo mi, že nič iné nerobím, len kojím. :o)Keďže som mala toho naštudované až-až, tak som z toho začala ťažiť vo svoj prospech a konkrétne v tomto prípade som sa utešovala a utvrdzovala v tom, že toto "nonstop kojenie" nám zabezpečí dostatok blahodárnej tekutiny, ktorej sa bambúlik nevedel nabažiť:o). Samozrejme podpora manžela mi bola tiež balzamom na dušu. Potom prišlo obdobie, že som tú fľašu zo skrinky aj vytiahla, ale malý mal viacej rozumu ako mama a odmietol ju… Od dojatia sa mi veru aj slza z oka vykotúľala. Bola som odhodlaná pokračovať :o). Kým sme prešli na prvé príkrmy, bolo po krízach. Odvtedy je to už prechádzka ružovou záhradou /ak nepočítam nočnú odvykaciu kúru vo veku 16m/. Ale po štyroch dňoch nám bolo sveta žiť :o)))… konečne som sa vyspala. A teraz, keď mi najstaršia dcéra povie: "Mami,koj dlho, lebo aspoň vtedy je v dome ticho a kľud", myslím si, že nie je čo riešiť. :o)) … aj keď to už príbuzným začína byť divné, pretože takto "odkojené" dieťa v rodine nemáme :o))neriešim to. Iba sa pousmejem a dodám, že hádam to nebude trvať do jeho stužkovej. :o)) PS: Majka, mohli by ste sa mi, prosím ozvať, na moju mailovú adresu? Chcela by som sa vás na niečo spýtať. Ďakujem. magda.v.74@azet.sk

  4. :o)…Dobrý večer. Ja sa môžem len ztotožniť s úvodným článkom. Som matkou troch ratoleestí. Dve staršie sú baby – 12 a 17r. a tretí je chlapec, takmer dvojročné šidlo :o). Pri dievčatách mi chýbali vedomosti a informácie, ktoré sa týkali dojčenia, preto som to ukončila a vzdala tak rýchlo /do šiestich týždňov boli dojčené ale zároveň už aj dokrmované/. Pri treťom tehotenstve som bola pevne presvedčená /možno to už bolo aj tým pokročilejším vekom – 37r. :o)/, že sa len tak ľahko nevzdám :o)! Ale keby mi bol niekto vtedy povedal, že budem kojiť dva roky, tak by som sa možno na tom asi aj pobavila. Začiatky boli celkom OK. Prvá kríza nastala asi tak po piatich týždňoch. Začala som sa pohrávať s myšlienkou vytiahnuť fľašu zo skrinky a skúsiť, či sa situácia zlepší. Drobec chcel byť stále len prisatý – každú hodinu po 20 minút. Pripadalo mi, že nič iné nerobím, len kojím. :o)Keďže som mala toho naštudované až-až, tak som z toho začala ťažiť vo svoj prospech a konkrétne v tomto prípade som sa utešovala a utvrdzovala v tom, že toto "nonstop kojenie" nám zabezpečí dostatok blahodárnej tekutiny, ktorej sa bambúlik nevedel nabažiť:o). Samozrejme podpora manžela mi bola tiež balzamom na dušu. Potom prišlo obdobie, že som tú fľašu zo skrinky aj vytiahla, ale malý mal viacej rozumu ako mama a odmietol ju… Od dojatia sa mi veru aj slza z oka vykotúľala. Bola som odhodlaná pokračovať :o). Kým sme prešli na prvé príkrmy, bolo po krízach. Odvtedy je to už prechádzka ružovou záhradou /ak nepočítam nočnú odvykaciu kúru vo veku 16m/. Ale po štyroch dňoch nám bolo sveta žiť :o)))… konečne som sa vyspala. A teraz, keď mi najstaršia dcéra povie: "Mami,koj dlho, lebo aspoň vtedy je v dome ticho a kľud", myslím si, že nie je čo riešiť. :o)) … aj keď to už príbuzným začína byť divné, pretože takto "odkojené" dieťa v rodine nemáme :o)), neriešim to. Iba sa pousmejem a dodám, že hádam to nebude trvať do jeho stužkovej. :o)) PS: Majka, mohli by ste sa mi, prosím ozvať, na moju mailovú adresu? Chcela by som sa vás na niečo spýtať. Ďakujem. magda.v.74@azet.sk

  5. Ďakujem za milý komentár a skúsenosť:) U nás je stále dojčenie staršieho dieťatka (často už staršieho ako 1 rok) totálnou zvláštnosťou a podporujú to aj lekári, keď hovoria mamičkám, že po prvom roku už dojčenie nemá zmysel. Má a veľký! Dojčenie totiž nie je vôbec len o mlieku. Ale to je na ďalší článok:)
    Píšem Vám na mailovú adresu:)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts

Begin typing your search term above and press enter to search. Press ESC to cancel.

Back To Top