Keď chýba systém…

Neraz som sa už sťažovala manželovi, že mi všetko doma padá na hlavu – občas mám pocit, že nezvládam deti, domácnosť (tie hory nevyžehleného prádla a vrstva prachu na nábytku mi nedajú spávať, ale naozaj to nestíham), varím len tak narýchlo, snažím sa pracovať a dodržiavať termíny a stíham to len tak-tak, atď. A môj manžel s pokojom Angličana mi vždy odpovie rovnako: „To preto, lebo nemáš systém!“

Áno, uznávam, v mojom živote je veľa vecí chaotických a ja sama som riadne chaotická. Neviem, či sa s tým človek narodí, alebo k tomu v živote jednoducho dospeje, ale chaos zrejme patrí k môjmu životu.
Naopak, systém mi veľa nehovorí.

Na manželov výrok o chýbajúcom systéme začínam byť prudko alergická, pretože to zopakuje zakaždým, keď sa chcem trošku vyžalovať a čakám objatie a také to nejaké ubezpečenie typu: „Ale zlatko, veď to zvládaš perfektne. Pracuješ z domu, staráš sa o deti, máme čo jesť, dá sa tu vcelku normálne pohybovať…“ No môj manžel vidí v mojich útrapách žienky domácej a navyše pracujúcej z domu len jedinú chybičku a to, že nemám systém.

Nuž čo, asi mu budem darmo vysvetľovať, že pri dvoch malých deťoch a snahe začleniť prácu do svojho každodenného programu popri starostlivosti o tie dve malé živé stvorenia, si nejaký systém akosi zaviesť skutočne neviem. A nie že by som sa o to nepokúšala.

Môj pokus o systém už zlyhal nejeden raz. Predstava, že sa ráno zobudíme a v systémom danom čase budú mať deti na stole raňajky, ktoré obe ochotne zjedia (pričom už budú prezlečené z pyžamiek) bez akýchkoľvek protestov typu: „Toto nechcééééém! Ja chcem kašičkúúúúú!“ A druhý kričí, že chce zasa radšej jogurt, pričom moje úhľadne pripravené raňajky v podobe mäkkých rožtekov s maslom, syrom a zeleninou ostávajú ležať ohrdnuté na stole.
Potom riešim dilemu, či nechať deti umrieť hladom, alebo im vyhovieť. Po takej hodine kriku (môjho aj ich) to zvyčajne vzdám a deti raňajkujú, čo chcú (aký prehrešok proti systému!). Ja sa zasa zaprisahávam, že kašlem na ten ospevovaný systém môjho manžela.

Veď dá sa mať na materskej nejaký systém? Túžim byť zorganizovaná a mať pekne stanovený denný program, všetko do bodky naplánované a krásne to stíhať. Lenže ako to urobiť, keď deti sú také nevyspytateľné a okolnosti tiež? (…a ja od prírody chaotická?)

No toto môjmu drahému manželovi nevysvetlím. On na svoju teóriu o systéme nedá dopustiť. Mala by som chuť nechať ho tak mesiac s deťmi samého – a potom by som sa ho spýtala na ten jeho systém.
Možno by sa potom stal rovnako alergickým na tento výraz ako ja:-)

Posts created 207

4 thoughts on “Keď chýba systém…

  1. Som na tom ako ty..a muzi nechapu, ze my baby, sa potrebujeme obcas iba vyzalovat a ze by stacilo, keby iba prikyvli a netvarili sa otravene, ze po xty-krat riesime to iste 🙂

  2. …vďaka za podporu:) som rada, že v tom nie som sama. Manžela som už upozornila, že slovo "systém" by mal používať v mojej prítomnosti s veľkou opatrnosťou, lebo pri jeho začutí sa vo mne prebúdzajú agresívne sklony:) Zdá sa, že pochopil…

  3. Myslím, že my ten systém máme, lebo poznáme teóriu chaosu. Teda, že vieme robiť viac vecí naraz. Občas to preženieme s náročnosťou úloh a vtedy sme viac unavené atď. Super, že sa s manželom a deťmi dostanete aj na dovolenku, to je dobrý reset. Milka

  4. …Milka, to je dobrý uhol pohľadu. Ten chaos je vlastne akoby náš systém:) Cha, som videla, aký mal manželov systém trhliny, keď som teraz týždeň ležala s chrípkou a bolo treba zaobstarať kopec vecí vrátane našich dvoch detí… nie že by som bola škodoradostná, ale aspoň videl na vlastné oči, že niekedy sa nedá všetko do bodky naplánovať, respektíve je toho toľko, až nastáva jednoducho chaos:) Ale zvládli sme to, aj sme sa na tom zasmiali:)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts

Begin typing your search term above and press enter to search. Press ESC to cancel.

Back To Top