(Ne)podarený výlet do Čutkovskej doliny

Tieto letné prázdniny sme sa nevybrali na žiadnu dovolenku k moru. Popravde, po našom 3-týždňovom talianskom dobrodružstve minulý rok v októbri nás už klasická dovolenka „týždeň váľania sa pri mori“ akosi neláka.

Povedali sme si, že si teda užijeme trocha Slovensko a uprednostníme nejaké tie výlety s našimi štyrmi deťmi.

Výlet do Čutkovskej doliny

A tak sme sa jedného pekného dňa zbalili a vyrazili na výlet do Čutkovskej doliny. Plánovali sme ísť náučným chodníkom Známa – Neznáma a hlavne sme sa tešili na Jelení vodopád. Deťom sme sľúbili, že po prechádzke sa zastavíme v zábavnom areáli Obrovo, ktorý bol po ceste.

Počasie bolo úplne ideálne, nejakých 20°C, slnko, sem-tam oblaky.

Ako sme tak kráčali, po prvom kilometri sa začal ozývať najstarší, že ho bolí chrbát. Ok, spravili sme si pauzu, rozdali „úplatok“ v podobe pár cukríkov a šli sme ďalej.

Náš cieľ sme nemienili len tak vzdať. „Trepali sme sa“ tam autom nejaké dve hodiny, tak snáď sa po takom kúsku neotočíme. Snažila som sa deťom ukazovať krásy tamojšej prírody, a že naozaj bolo čo obdivovať.

Lenže naše deti zrejme neboli práve v nálade, lebo ich nezaujímali ani krásne hory a stromy, motýle, kvety a moje rozjímanie nad úžasným zvukom potoka a jeho príjemne chladnou vodou mali tiež úplne „v paži“.

Cutkovska-dolina

Manžel pomaly prestával byť trpezlivý a deti dávali zabrať aj mojim nervom.

K najstaršiemu synovi sa so stonaním začali pridávať aj ostatné deti, že ich bolí tu a tamto, nevládzu, neznášajú turistiku, načo sme ich zas kam vytiahli, ony chcú ísť do Obrova.

Cutkovska-dolina

No nič, cukríky nám pomaly dochádzali a s nimi aj nervy.

Prešli sme dokopy niečo vyše dvoch kilometrov a naše deti túžili len po jednom – otočiť sa a ísť späť. Nezaujímal ich nejaký vodopád, ktorý sme ja a manžel túžili vidieť.

Kedysi dávnejšie by sme sa možno naštvali a snažili sa deti citovo vydierať, boli by sme nervózni  a nedali by sme sa odradiť od nášho cieľa, ktorým bolo ísť ďalej až k vodopádu. Aj za cenu neskutočne otrávených detí a ich nenávistných pohľadov a vzdychania nad boľavými nohami či inými časťami tela.

Lenže za posledné obdobie (od manželovho liečenia) sme prešli veľkou vnútornou premenou a veľa vecí vidíme a vnímame dnes inak.

Vodopád sa nekoná…

Takže sme si povedali, že to nebudeme siliť. V konečnom dôsledku sme predsa mali aj tak krásnu vychádzku, videli sme kus nádhernej prírody, strávili sme spoločný čas a to bol vlastne hlavný cieľ nášho výletu. Byť spolu a užiť si ten čas spolu.

Vodna-nadrz-Cutkovo

Otočili sme sa teda (deti nám zrazu úžasne ožili pred očami) a šli sme pomaly naspäť.

V Obrove si to užil hlavne najmladší, ktorého sme odtiaľ nemohli dostať, ale aj tí starší si prišli na svoje (hlavne pri strieľaní z luku). Decká okrem toho lovili ryby z malej nádržky, umývali „obrove“ zuby obrovskou kefkou, skladali puzzle a všeličo iné.

Toľko teda náš výlet do Čutkovskej doliny a k vodopádu, ktorý sme nakoniec nevideli.

Cesta je cieľ

Ale keď sme následne doma s manželom hodnotili náš výlet, uvedomili sme si, že napokon vôbec nezáležalo na tom, či sme sa dostali až k vodopádu alebo nie. Pretože niekedy naozaj zabúdame na to, že samotná cesta môže byť cieľom a hnať sa za každú cenu za naším pôvodne vytýčeným cieľom nebýva vždy tým skutočným šťastím.

Posts created 211

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts

Begin typing your search term above and press enter to search. Press ESC to cancel.

Back To Top