So štyrmi deťmi na tri týždne do Talianska

Je to pár dní, čo sme sa vrátili z našej trojtýždňovej cesty po Taliansku. Pôvodne to mali byť 4 týždne, nakoniec nás ale počasie presvedčilo, že bude lepšie vrátiť sa skôr. A keď teraz čítame o povodniach, ktoré zasiahli Taliansko, odišli sme v pravom čase.

Prečo sme sa vlastne počas školského roka rozhodli vyraziť na tri týždne s deťmi do zahraničia?

V živote nás často postretnú veci, ktoré otrasú celým našim svetom. Aj u nás to tak bolo a prešli sme si ťažkým obdobím. Predali sme dom, na čas sme sa nasťahovali späť k mojim rodičom a snažíme sa prekonávať krízy, ktoré nám život pripravil, uzdravovať naše vnútorné zranenia a vnútorne rásť.

Už v dobe, keď sme žili v našom vytúženom domčeku a splácali obrovskú hypotéku, cítili sme, že nám veľmi chýba ŽIVOT. Mali sme totiž pocit, že len prežívame. Kvôli chýbajúcim peniazom sme sa nemohli dostať poriadne ani na výlet, lebo peniaze stále bolo treba na niečo iné. Navyše nám nefungovalo ani manželstvo.

Najhoršie na tom bolo, že sme nevideli nijaké východisko z tej situácie. Videli sme len to, že 30 rokov budeme splácať šialenú hypotéku a dúfať, že sa možno raz za pár rokov dostaneme aspoň na týždeň do Chorvátska. Aj to len v prípade, že manžel dostane aspoň pár dní dovolenky, čo bol v jeho práci dosť problém.

Už vtedy sme cítili, že to musíme zmeniť, že takto žiť nechceme, že chceme byť viac spolu, že chceme cestovať, mať s deťmi zážitky, jednoducho žiť. Začali sme uvažovať nad predajom domu a nad novým začiatkom. Lenže predať dom nie je tak jednoduché… Dlho v nás dozrievalo toto presvedčenie, až nakoniec došlo k veciam, ktoré nás doslova prinútili to spraviť.

Manarola

Zaslúžený darček pre celú rodinu

Mesiac na cestách sme plánovali už dávnejšie. Mysleli sme, že to stihneme počas prázdnin. Lenže predaj domu sa natiahol a my sme to cez letné prázdniny nestihli. Máme už 3 školopovinné deti (jednu prváčku, piatačku a siedmaka) a nevedeli sme, či bude možné ich zobrať na štyri týždne zo školy.

Cestovanie však malo byť darčekom pre celú našu rodinu a my sme sa toho vzdať nechceli. Veľmi sme to potrebovali, tú zmenu, dobrodružstvo, pocit, že žijeme.

A tak sme to riskli. Spýtali sme sa v škole a mesiac mimo vyučovania síce je dosť dlhá doba, ale nebol problém nám to povoliť. Stačila žiadosť, ktorú sme priniesli do školy. Dohodli sme sa, že s deťmi budeme počas cestovania robiť aj školské záležitosti, aby toho potom nemali veľa.

Potom sme sa už len zbalili a vyrazili na cestu.

Keď sme sedeli v aute na ceste do Talianska, ktoré sme si vybrali ako cieľ našej cesty, nemohla som uveriť, že sme sa na to odhodlali. Dovtedy sme totiž nikdy neboli na dovolenke viac ako týždeň. A teraz sme išli na celý mesiac (napokon teda kvôli počasiu tri týždne). Navyše počas školského roka.

Musím povedať, že to bola jedna z najšialenejších a zároveň najlepších vecí, aké sme počas nášho manželstva urobili a neľutujeme ani jeden cent, ktorý nás toto dobrodružstvo stálo.

Cascate Del Mulino (Saturnia) – teplé pramene

To muselo stáť peňazí!!! Alebo ani nie?

Možno si hovoríte, že to muselo stáť strašné peniaze, veď štyri deti a tri týždne v Taliansku… ale šli sme mimo sezónu, bývali sme lacno, v apartmánoch, ktoré sme si našli cez airbnb.com. Apartmány mali vždy kuchyňu a práčku, čiže sme fungovali ako doma. Žiadne hotely, reštaurácie, kávičky v kaviarni či každý deň nejaké atrakcie.

Na výlety sme tiež nechodili každý deň – dávali sme si jeden až dva dni voľna. V týchto dňoch sa deti učili, ja som prala, pracovala (na prácu externej redaktorky vám stačí internet a notebook a môžete pracovať odkiaľkoľvek), hrali sme rodinné hry, šli sme sa prejsť po okolí a podobne.

Neplatili sme vstupy do drahých pamiatok, veží či chrámov, aj tak by z toho naše deti nič nemali. Neboli sme v zábavných parkoch, v ZOO ani ničom takom.  Nekupovali sme suveníry, ak nerátam pár magnetiek, ktoré deti chceli doniesť pani učiteľkám a starým rodičom.

Je toľko miest, kde sa môžete ísť pozrieť a nestojí vás to ani cent, teda ak nerátam naftu a niekedy parkovné.

           

Jedlo sme nakupovali v Lidli alebo iných podobných marketoch a varili sme si doma. Na výlety sme si brávali stravu pripravenú doma a kupovali sme si maximálne zmrzlinu (tú milujeme), občas vodu, ak nám cestou došla alebo sem-tam nejaký kebab.

Najviac nás stála nafta, ktorá navyše v Taliansku je o dosť drahšia.

Chystám o Taliansku a miestach, ktoré sme navštívili, viac článkov. Každopádne môžem povedať, že to stálo za to a dalo nám to veľmi veľa. Máme kopec zážitkov a pomohlo nám to aj ako rodine, viac sa zblížiť s deťmi, byť viac spolu (tam ani nemáte šancu byť chvíľku bez detí) a užívať si spoločne strávený čas. A v neposlednom rade – na pár týždňov sme vypli, zmenili prostredie, vypadli zo systému a ŽILI.

Florencia

 

 

 

 

 

Posts created 237

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts

Begin typing your search term above and press enter to search. Press ESC to cancel.

Back To Top