Tak už je to týždeň, odkedy syn nastúpil do škôlky. Bola som veľmi zvedavá, ako to celé dopadne, či budú plače a protesty, ale našťastie, nič z toho sa nekonalo.
Určite je to ale aj preto, že náš drobec šiel do škôlky spolu so svojím bratrancom, s ktorým sú veľmi dobrí kamaráti. Je to pre neho veľká podpora, že má v škôlke niekoho známeho a blízkeho. I keď sme kvôli tomu zvolili škôlku vo vedľajšej obci a nie u nás v meste, som spokojná. Viem, že synovi je tam dobre a do škôlky sa teší.
Zatiaľ je v škôlke len dopoludnia, už pred obedom ho brávame domov (takisto aj jeho bratranec). Uvidíme, čo bude ďalej, teraz nám to ale takto vyhovuje, keďže som doma.
Dilemu škôlky sme mali už minulý rok, to mal syn 3,5 roka. Už sme boli rozhodnutí, že ho do škôlky dáme a aj bolo pre neho miesto. No stále som akosi nemala dobrý pocit, videla som na ňom, že o škôlke nechce ani počuť, nezdal sa mi pripravený. I keď vek na škôlku už mal a veľa ľudí mi hovorilo, že je lepšie ho do tej škôlky dať, nech je v kolektíve, nakoniec sme aj s manželom dali na intuíciu a nechali sme ho ešte rok doma. Vôbec to neľutujem a myslím, že to bolo naozaj dobré rozhodnutie. Je to obrovský rozdiel – teraz som na ňom videla, že sa už teší, že chce medzi deti a že je pripravený. Minulý rok nebol. Myslím, že je fakt dôležité riadiť sa aj vlastnou intuíciou, veď my, mamy (aj otcovia:) poznáme svoje deti najlepšie.
Nie vždy to ale ide, samozrejme. My sme si mohli dovoliť nechať ho minulý rok doma aj preto, že ja som ešte stále na rodičovskej dovolenke s mladšou dcérkou.
Problém so škôlkou teda zatiaľ nie je, akurát je ťažšie zvyknúť si na to ranné vstávanie, pretože syn bol zvyknutý spávať dlhšie a teraz ho musím ráno budiť (aj seba:-).
Čudný pocit mám ale stále… doteraz som v časopisoch aj na internetových stránkach čítala sekcie o bábätkách a batoľatách a teraz mi je tak zvláštne, keď nazerám do sekcií o škôlkároch… Aj to však patrí k životu.
