Už sú to takmer dva týždne, čo sme sa vrátili z dovolenky a ja len s nostalgiou spomínam. Hneď by som šla naspäť. Neviem, či to poznáte aj vy, ale ja prežívam asi nejakú „podovolenkovú“ depku.
Chýba mi more s tou úžasnou modrou farbou, chýba mi aj všadeprítomný zvuk cikád. Chýba mi ranná káva na terase s výhľadom na more, chystanie detí i seba na pláž ako aj každodenná cesta na pláž. Večerné posedenia na terase, keď už deti spali. Tiež mi chýba pozorovanie západu slnka, vôňa mora v ovzduší aj pozorovanie blížiacej sa búrky večer pred odchodom. Dokonca mi chýba aj každodenné ručné pranie vecí po návrate z pláže:-)
Ušlo to tak strašne rýchlo. Jeden týždeň je na dovolenku naozaj málo, aspoň pre nás.
Keby sa dalo, zbalím sa a idem naspäť k moru. Škoda, že si na to budem musieť počkať ďalší rok…
