Táto príhoda sa mi stala ešte minulý týždeň, no musím o tom napísať. To, že na materskej dovolenke maminám často chýba spánok, asi netreba veľmi rozoberať…
Ja už som si ako tak zvykla na pravidelný deficit spánku, ale minulý víkend som bola vážne celkom rozbitá, navyše som mala aj nepríjemnú nádchu a bolela ma hlava. Tak som poprosila manžela, aby sa chvíľku pohral s deťmi, že si idem ľahnúť.
Bola som prekvapená, pretože to prijal bez nejakých vážnejších protestov:-). Deti s manželom boli v detskej izbe a ja som si šla ľahnúť do spálne.
Lenže boli takí hluční, že som aj tak nemohla zaspať. Manžel ich teda nakoniec vzal o poschodie nižšie, kde bývajú moji rodičia a tam sa s nimi hral.
Vychutnávala som si chvíľku nerušeného a nefalšovaného ticha, a už-už som zaspávala, keď tu zrazu sa rozleteli dvere na spálni. Okamžite som bola prebratá. Do spálne sa dovalilo tornádo v podobe nášho štvorročného syna.
Nahnevaným hlasom som sa ho opýtala, čo tu robí a prečo ho tatinko za mnou pustil, keď vedia, že som si chcela pospať.
Synova odpoveď ma ale totálne dojala: „…tatinko nevie, že som išiel za tebou. Maminka, ale ja som sa len prišiel opýtať, či ma ľúbiš?“ Po tých slovách som bola hotová.
Odpovedala som mu: „Jasné, že ťa ľúbim, zlatko!“
A on na to: „Tak dobre, a teraz môžeš pokračovať v spinkaní!“ A spokojný odišiel zo spálne.
Samozrejme, ja som už nezaspala. Vstala som a šla som za manželom a deťmi. Manžel naozaj nevedel, že syn príde za mnou, pretože mu sľúbil, že si ide hore len niečo zobrať a za maminkou v žiadnom prípade nepôjde:-).
Nemohla som sa ale na neho vôbec hnevať, veď to bolo celé také detsky úprimné a čisté. A vyspím sa predsa niekedy inokedy…
