Môj tretí pôrod, alebo Do tretice, všetko dobré:)

Ani neviem, ako to ubehlo, ale je to už päť týždňov, odkedy sa zo mňa stala trojnásobná mamina. Malá „Muška“ (prezývka našej päťtýždňovej dcérky) nám rastie ako z vody, teda pardón, z mlieka:) a ja sa snažím loviť v pamäti spomienky na môj tretí pôrod.
Keďže som už dva pôrody mala za sebou, vedela som zhruba, čo a ako by som tentoraz chcela. No tiež som vedela, že moje predstavy sa v našej pôrodnici zrejme nestretnú práve s nadšeným súhlasom a tak som premýšľala, ako si to čo najlepšie „poistiť“. Ja i manžel sme skôr tichšie povahy a bolo mi jasné, že v stave „rodenia“ nebudem schopná vydobýjať si nejaké práva ohľadom pôrodu. Okrem toho, prvýkrát som sa chystala zvládnuť to bez epidurálu.
Preto ma napadlo vziať si k pôrodu dulu. Našťastie, jednu som mala možnosť poznať ešte pred tehotenstvom a tak som sa jej nezáväzne spýtala. Predstavovala som si to pôvodne tak, že pri pôrode bude manžel i dula, hoci som netušila, či to v našej pôrodnici bude možné.

Napokon to ale celé dopadlo inak. Manžel sa rozhodol zostať doma s deťmi a ísť k pôrodu ho veľmi nelákalo.  Spočiatku ma to i trošku mrzelo, no hriala ma predstava, že deti sú s tatinkom a spoločne budú čakať, kým im oznámim, že už majú sestričku či bračeka a manžel dcérku alebo syna.
Môj tretí pôrod bol teda zároveň prvý pôrod, ktorý som prežila bez manžela a mojím sprievodom bola dula. Bol to tiež prvý pôrod, ktorý som zvládla bez epidurálu. A musím povedať, že to bolo veeeľmi fajn:)
Vďaka dule som vedela, kedy vlastne vyraziť do pôrodnice, aby som tam neprišla zbytočne skoro. Úžasne mi padli masáže krížov, ktoré mi pomáhali zvládať každú kontrakciu. Podporovala ma, radila mi vhodné polohy, pomáhala mi fakt so všetkým. Bolo veľmi príjemné mať tam takúto podporu.
Môj tretí pôrod síce nebol celkom podľa mojich predstáv – prepichnutie plodovej vody, ktoré som pôvodne nechcela, som nakoniec aj tak absolvovala (presvedčil ma môj gynekológ, ktorý mal práve službu) a rodila som klasicky v polohe s nohami hore (…pričom som dostala brutálny kŕč do jednej nohy a nevedela som, či radšej zoskočiť z pôrodného kresla a rozchodiť ten kŕč v lýtku, alebo najskôr porodiť bábätko – napokon som uznala za vhodné nezoskakovať a porodiť aj napriek kŕču:).
Vyhla som sa však tentokrát aspoň oxytocínu (nie, ďakujem, aj tak už sú kontrakcie pre mňa na hranici znesiteľnosti a vy mi ponúkate ich ešte „trošku“ zintenzívniť???) a v pôrodnici som nemusela tráviť dlhé a dlhé hodiny pred pôrodom, ako dvakrát predtým (prišla som zakaždým zbytočne skoro zo strachu, že porodím cestou do nemocnice a napokon som si tam na pôrod počkala vyše 10 hodín – ako vidíte, mám skvelý odhad v týchto veciach:).
Bolo tiež úžasné užiť si prvýkrát krásny kontakt s bábätkom koža na kožu. Bez prítomnosti duly by som to asi nezvládla. Maličkú mi síce priniesli už zabalenú a čistučkú, aby sa mohla vyhrievať na vyhrievacej podložke v postieľke vedľa pôrodného kresla, na ktorom som mala stráviť ešte dve hodiny po pôrode, no dula mi dcérku pomohla rozbaliť a položiť len v plienočke na mňa. Naša malá „Muška“ sa dokonca i prisala. Bolo to nádherné a ľutujem, že som to nezažila pri prvých dvoch deťoch.

Tento tretí pôrod bol v mnohých ohľadoch lepší ako prvé dva. Bolesť síce bola poriadne intenzívna, obzvlášť ku koncu som mala pocit, že to snáď ani nerozdýcham:), ale prežila som. Som rada, že som si to „užila“ bez epidurálu (po prvých dvoch pôrodoch som si už čo-to naštudovala o tomto „oblbováku“ a vedela som, že to už takto nechcem) a že som mala možnosť skúsiť si pôrod s dulou:)

Týmto by som sa chcela poďakovať dule Miške Chlebanovej za jej úžasnú pomoc pri pôrode. Vrelo odporúčam:)

Posts created 211

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts

Begin typing your search term above and press enter to search. Press ESC to cancel.

Back To Top