Poznáte to iste mnohé. Akonáhle vyjdete prvýkrát s bábätkom na prechádzku, už sa na vás valia otázky a dostávate nevyžiadané rady od susediek, známych a niekedy aj nie celkom známych okoloidúcich, ktorí sa chcú pozrieť na váš poklad v kočíku.
„Prečo nemáš na kočíku červenú stužku???“ pýtajú sa ma neustále ďalší a ďalší zvedavci. Nuž, jednoducho preto, lebo na povery neverím a nikto na svete ma nepresvedčí, že červená stužka na kočíku ochráni moje dieťa pred zlom tohto sveta.
Takisto nebudem svojmu bábätku obliekať niečo naruby, aby sa mu náhodou niečo nestalo.
Mnohých zarážalo a zaráža, ako si len môžem dovoliť vykračovať s maličkou po vonku, keď ešte nie je pokrstená. Páni, to je ale opovážlivosť!
Opäť raz musím vysvetľovať, že ja neverím na takéto veci. Maličká pokrstená bude, no nebudem predsa do krstu trčať len doma, aby sa nedajbože niečo nestalo. Verím, že ak sa niečo má stať, stane sa to. A verím tiež, že to Boh ochraňuje naše bábätko, nie červená stužka na kočíku.
Opovážlivosťou bolo – v našom prípade pri všetkých troch deťoch – že sme kočík a všetko ostatné mali pripravené pred ich narodením. Podľa niektorých sme si takýmto správaním doslova koledovali o problém…
Takéto a podobné veci ma často zarážajú. Asi najzaujímavejšie pre mňa bolo, keď mi jedna známa povedala, že pri urieknutí pomáha potierať bábätku tváričku pocikanou plienkou. Predstava, že môjmu krásnemu voňavému bábätku „machlím“ tváričku ocikanou plienkou, ma skutočne „dojala“.
Nechcem sa nikoho dotknúť a vždy sa snažím naozaj citlivo vysvetľovať, že takéto veci sú pre mňa len povery a na tie ja skutočne neverím.
Ak má niektorá mamička pocit, že musí na kočíku nosiť červenú stužku, bábätku obliecť niečo naopak, čakať s prvou prechádzkou až do krstu, či kočík kupovať až po narodení bábätka, ja jej to nezazlievam ani neberiem. Takisto, ak si niekto myslí, že bábätku od urieknutia pomôže ocikaná plienka, mne to neprekáža.
Vadí mi však, že mi tieto „nápady“ a myšlienky vnucujú druhí. A čudujem sa, že tieto povery tu stále v takej sile pretrvávajú…
No konečne, už som si myslela že som jediná "divná", ktorá nedáva dieťaťu červenú stužku! Ja tiež tomu neverím a myslím že Boh ich chráni aj bez tejto maškarády.A keď vidím ako sa bábätku na tej malej ručičke tá šnúrka zarezáva do faldíkov mám chuť mu to dať dole.Čo je to za móda?
tak Ťa vítam v "klube divných":)
…jééééj, tak už sme tri!!!!…aj ja sa čudujem, ako niekto dokáže veriť na takéto "bludíky", medzi ktoré patrí mimochodm aj klopanie na drevo, aby sme niečo "nezariekli", o čiernej mačke ani nehovorím a kopa ďalších, v ktoré keď veríme, prípadne ich praktizujeme nám viacej škodia ako osožia. No, čo už. Ja som optimistka, tak verím, že na to prídu aj ostatní v blízkej budúcnosti. :o)