Po liečení bude všetko fajn… Alebo nie?

Keď milujete niekoho závislého, vaším najväčším prianím je, aby si priznali problém a šli na liečenie. U nás to bolo podobne. Spočiatku som síce verila, že manžel zasa len skĺzol a že to naozaj zvládne sám, ako mi už x-tý krát sľúbil. Keď sa však objavili ďalšie a ďalšie recidívy, vedela som, že je zle a že ho to ovláda, že už na to sám nestačí.

Lenže presvedčiť závislého, že má problém a potrebuje liečenie, je jedna z najťažších vecí. Závislosť je taká mocná, že nedovolí závislému človeku vidieť, že má skutočne problém. Pre neho sú totiž zvyčajne zlí a vinní všetci naokolo a slová o potrebe liečby väčšinou nepadajú na úrodnú pôdu, často dokonca vyvolajú skôr hádku. Že z neho robíte závislého. Že on predsa nepotrebuje ísť sa liečiť na psychiatriu, veď nie je psychopat. Že to zvládne sám. Že keby ste vy boli iná, keby ste neboli taká alebo onaká, tak by to zvládol a nemusel by chodiť do herne. A podobné reči.

A keď príde k tomu, že konečne váš milovaný manžel vysloví tie slová „musím ísť na liečenie“, je to ako zázrak. Vyslyšaná modlitba. Tešíte sa z toho, vidíte zrazu nádej tam, kde ste ju už možno strácali. Chcete veriť, že všetko môže byť ešte v poriadku, že môžete zachrániť to, čo zostalo z vášho manželstva a z vašej rodiny.

Veľmi som sa tešila, že manžel sa rozhodol pre liečenie. Hoci pre mňa to znamenalo 9 týždňov samoty – aj o tom niekedy napíšem.

Liečenie ako nádej

Spočiatku som k liečeniu ale pristupovala neutrálne. Nevedela som ani, čo môžem od toho očakávať, čo sa tam vlastne bude s manželom diať a či to pomôže. Počula som desiatky príbehov gamblerov, ktorí liečbu predčasne ukončili, ušli odtiaľ, alebo krátko po liečbe sa ku hraniu vrátili. Počula som o takých, ktorým nestačila jedna liečba, ale museli prísť dva, trikrát. Vedela som, že to nie je žiadna záruka. Že je to len možnosť a tá možnosť mi dávala nádej.

Veľa ľudí si myslí, že keď závislý človek prejde liečbou („odvykačkou“), že tak akosi automaticky bude všetko v poriadku. Respektíve že jeho blízki budú šťastní a spokojní, že sa veci už len tým liečením nejako upracú. Lenže to je na míle vzdialené od reality.

 

Realita je úplne iná

Áno, počiatočné nadšenie, keď sa vám manžel a otec vašich detí vráti po 9 týždňoch z liečebne, je značné. Lenže viete, že je to eufória, ktorá vyprchá a príde realita. A bude treba riešiť také tie bežné veci. Alebo veci, ktoré ste dlhé roky zanedbávali, ako napríklad problémy v našom manželstve.

Liečenie nie je zárukou, že všetko už bude fajn. Je len začiatkom a určitou nádejou, že všetko môže byť fajn, ak budete tvrdo makať. Obaja.

Mnohí si myslia, že ako žena, ktorá má manžela abstinujúceho gamblera, musím byť už predsa šťastná. Manžel už nehrá, poctivo abstinuje, snaží sa byť dobrým manželom a otcom. Tak čo viac si môžem priať?

Nie je to ale tak. Tá najťažšia etapa je pre mňa a pre mnohé ženy v podobnej situácii, až po liečení.

Pretože viete, že už nič nebude ako predtým. A hoci ste tú realitu nenávideli, bola to vaša realita a inú ste vlastne ani nepoznali.

Nový začiatok

Je to ako začínať vzťah odznova. Len s tým istým človekom a už so štyrmi deťmi (v našom prípade). Vlastne ani nie celkom tým istým človekom, lebo abstinujúci gambler sa proste chová úplne inak. A vám sa tá zmena páči. Zároveň sa však bojíte, či to bude trvalá zmena.

Máte kopec otázok. Máte kopec neistoty. Máte strach. Prežívate úzkosť. Je vo vás stále toľko bolesti, toľko hnevu, toľko všelijakých iných vecí, že niekedy pochybujete, či sa to vôbec dá uniesť.

Minulosť sa zmazať nedá. A nedá sa len tak zabudnúť. Aj keď by ste tak veľmi chceli. Lenže pri závislom človeku si prejdete traumatickými udalosťami. A tie sa vám často vracajú. Záblesky toho, čo bolo a čo vás tak bolelo.

Stačí nejaké slovo, situácia, miesto, pesnička, niečo čo vám pripomenie staré časy a vy ste späť. Hodí vás to späť na to škaredé tmavé miesto, kde ste boli toľkokrát. Cítite zovreté hrdlo, zvláštny pocit v žalúdku, chce sa vám plakať, alebo kričať, alebo utekať čo najďalej preč od toho všetkého.

To sú veci, s ktorými bojujem aj ja. A viem, že to ešte nejaký čas potrvá.

Liečenie je veľmi dôležité a ja som vďačná za to, čo všetko to môjmu manželovi dalo a za nádej, ktorú to dalo nám ako manželom a rodine.

Ale čo som sa naučila je, že aj keď váš drahý už abstinuje, neznamená to, že vy sa budete automaticky cítiť dobre a budete šťastná a že všetko bude v poriadku… Bude to chcieť veľa času a práce.

 

Posts created 206

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts

Begin typing your search term above and press enter to search. Press ESC to cancel.

Back To Top