Áno, áno, medzi moje tohtoročné novoročné predsavzatia patrilo aj niečo v zmysle – „budem sa snažiť udržiavať doma väčší poriadok“. Hm, ako pekne to znie a je to aj pekná predstava, mať doma stále upratané. Veď si len predstavte – vytreté dlážky, kuchyňa bez kopy riadu týčiaceho sa z drezu, detská izba, v ktorej sú všetky hračky krásne na svojom mieste, poličky bez jediného zrnka prachu… Ako pekne sa to píše.
Škoda, že zatiaľ zostáva len tá predstava. Realita už taká pekná nie je…
Utešujem sa však tým, že síce „mám bordel v byte, ale zato šťastné dítě“, ako zvykne hovoriť moja dobrá kamarátka.
Neviem, ako to robia iné mamičky s malými deťmi. Ako zvládajú mať uprataný byt, venovať sa deťom a popritom ešte aj vyvárať skvelé obedy pre svojich milovaných manželov. Pre mňa je to jednoducho prudko nereálne. Keď aj urobím doma poriadok, dôkazy o mojom upratovaní sú v priebehu pár minút, nanajvýš hodín, dokonale zahladené dvoma malými osôbkami. A že na zahladzovanie dôkazov majú teda riadny talent (o tom svedčí aj manželovo obvyklé konštatovanie: „si nerob srandu, že si upratovala…“)!
Keby som možno nepracovala z domu, bolo by na upratovanie viac času. Keby som si sem-tam neurobila radosť a neušila nejakú tú bábiku, bolo by na upratovanie ešte viac času. Keby… to je však pre mňa nereálne.
A tak mi asi nezostáva nič iné, len sa naďalej utešovať tým, že poriadok v byte predsa nie je taký dôležitý a že sú dôležitejšie iné hodnoty.
No a občas ma predsa len chytí upratovací záchvat, kedy nasadím na svoje ruky gumené rukavice veľkosti M, chytím handru a vedro s vodou a drhnem ako o život. Ale nič netreba preháňať, a tak tieto svoje záchvaty udržiavam skôr v „rekreačnej“ rovine:-)
Všetkým mamičkám, ktoré doma nemajú práve upratané, vyslovujem svoje hlboké pochopenie a tým, ktoré upratané majú, svoj veľký obdiv!
