Začiatkom tohto roka som si trošku zaspomínala na svoje začiatky so šitím hračiek. Vôbec som netušila, že sa k niečom takému raz vôbec dopracujem. Hoci som rada kedysi vyšívala (krížikový steh je super vecička:)), nejaké šitie mi veľa nehovorilo.
No potom prišli deti a ja som akosi pocítila túžbu vyrobiť pre ne hračku. Takú tú cennú a vzácnu, akú v obchode nekúpite, ktorú budú stískať a zaspávať s ňou a cítiť v nej maminu lásku. Lebo čo môže byť krajšie, ako keď sa vaše dieťa hrá s hračkou vyrobenou zo srdca a s láskou maminými rukami?
Prvé pokusy dopadli neslávne, no videla som, že som na dobrej, i keď často poriadne hrboľatej, ceste. Najskôr som hračky šila ručne a zo starých tričiek a kusov látok, čo som doma našla. Potom prišiel čas skúsiť aj stroj, pretože všetko šiť v rukách jednoducho nie je až taká zábava a hlavne to dlho trvá.
Zoznamovanie so šijacím strojom (v mojom prípade asi s akoukoľvek technikou) neprebiehalo práve hladko, no aj to som nejako zvládla a dnes už viem aj, ako navliecť nitku a akú ihlu treba použiť na ten ktorý materiál:) Som totálny samouk a stále sa mám čo učiť.
Pripravila som si pre vás malý prehľad mojich typických hračiek – bábik, mackov a mačičiek – ich podoby kedysi a dnes:) Inak, toho zeleného macíka náš Samko stále najviac ľúbi a je to jeho bezkonkurenčne najobľúbenejšia hračka, čo ma hreje pri srdci:)
Maji, tvoje hračky sú úžasne…som rada, že sa na Slovensku na to niekto dal 🙂
Jsou moc krásné!
Ajka