Rozprávky som vždy milovala. Doteraz si pamätám tie staré dobré rozprávky, ktoré mi najskôr čítali naši a neskôr som si ich čítala sama. No dnes, keď mám ja sama deti, sa na rozprávky pozerám trochu kriticky. Niektoré bežné rozprávky mi pripadajú doslova brutálne.
Aby som len nechodila okolo horúcej kaše, poďme na konkrétny príklad. Taká Červená čiapočka. Začína to celkom nevinne, no ku koncu je už tento príbeh dosť nevhodný pre malé dieťa – aspoň teda pre tie naše. Musela som rozprávku pozmeniť. Veď ako budem deťom vysvetľovať, že DOBRÝ ujo poľovník ROZPÁRAL brucho vlkovi, aby z neho dostal babičku??? Mojim deťom, ktoré ani mravca nezastúpia, pretože je to pre nich krásny a úžasný živý tvor, nemôžem predsa povedať, že nejaký ujo rozpáral brucho vlkovi (i keď ten si to zaslúžil, keďže zožral, chuderku, babičku).
Takže u nás Červená čiapočka pokračuje asi tak, že vlk prišiel k babičke, skryl babku do skrine a on sa prezliekol do jej šiat, aby si Červená čiapočka myslela, že má do činenia s babičkou. No a vlk to urobil len preto, aby získal tie dobroty, čo má Červená čiapočka v košíčku:-) Ach, aké rafinované!
Dievčina však nebola taká hlúpa a vlka odhalila. Rýchlo zavolala horára, aby ho zahnal. A ten vystrelil – samozrejme, do vzduchu, nie do vlka – a vlk utekal tak rýchlo, ako mu len nohy stačili. Nikdy viac sa už nevrátil. Všetci si potom žili šťastne, až kým…
To je teda Červená čiapočka v mierumilovnom podaní, ktoré je obzvlášť milosrdné k vĺčkovi (i keď napokon sa z neho stal vyhnanec, ale stále lepšie, ako mať rozpárané brucho:-) Viem, dalo by sa to vymyslieť lepšie, ale deti sa nesťažujú na takúto verziu.
Podobne je to aj v ďalších rozprávkach, ktoré musím prispôsobovať tak, aby ich citlivé dušičky mojich dvoch drobcov zvládli:-)
Dokonca som musela pozmeniť aj pesničku o kohútikovi jarabom. Kohútik jarabý, nechoď do záhrady, polámeš ľaliu, potom ťa NIE ZABIJÚ ale ZAŽENÚ. Chudáčik kohútik, prečo by ho mali zabíjať, za to, že poláme nejakú kvetinu??? No uznajte!
Takto by sa dalo pokračovať ešte ďalej, pretože rozprávok, ktoré sú (aspoň podľa mňa) príliš tvrdé pre našich drobcov, je neúrekom. A keďže by som mojim deťom ťažko vysvetľovala, za akých podmienok sú zabíjanie kohútikov, páranie brucha zlých vlkov a iné rozprávkové brutality ospravedlniteľné, radšej si tie rozprávky a pesničky trošičku prispôsobím:-)
Krásne!!! :))
Ďakujem:-)