pláž v Zaostrogu (časť Podaca) |
Ako to už u nás býva, naše dovolenky sú pomerne často neplánované, alebo plánované veľmi narýchlo. Tak tomu bolo aj tento rok.
Keďže k nám vo februári pribudol náš tretí malý zázrak, nechcela som také malé bábo ťahať niekam na dovolenku a dlho som odolávala miernemu „nátlaku“ zo strany môjho muža, ktorý mi pred nosom mával fotkami z predošlých dovoleniek, rozprával mi o tom, ako si zasa zaplávam v úžasne modrej vode, ako budem robiť stojky vo vode (to je moja špecialita:) a podobné namotávačky.
Keď som len nachvíľočku prejavila možný záujem, manžel ešte pritvrdil a vykreslil mi dovolenku v tých najúžasnejších farbách, našiel toľko dôvodov, prečo by sme na ňu mali ísť, až som sa nechala zlomiť celkom. Dokonca aj otázku auta (do toho nášho horko-ťažko vojdú tri autosedačky a nie je už v najlepšom stave) vyriešil – no nie že by sme kvôli dovolenke kupovali nové auto (i keď to by sa manželovi páčilo najviac:), ale jedno lepšie a väčšie sme si požičali od známych.
A tak sme opäť skončili v našom milovanom Chorvátsku, tentoraz s troma deťmi. Našťastie, išli s nami aj manželovi rodičia, sami by sme isto nešli. Taktiež by som isto nezvažovala dovolenku, ak by bola naša najmenšia dcérka uplakané bábätko, čo sa ale o nej fakt nedá povedať (vďaka Ti, Bože!:)
Vybrali sme si miesto, kde sme boli aj minulý rok, hoci sme najskôr kvôli našej najmenšej cestovateľke chceli niečo bližšie. Skončili sme teda opäť v mestečku Zaostrog, konkrétne v časti Podaca ako aj minulý rok. Bývali sme len o pár domov ďalej, konkrétne v týchto apartmánoch, ktoré môžem naozaj odporúčať – čistučké, pekné a s milými majiteľmi.
Ubytovanie sme si tentoraz našli vopred cez internet a som rada, pretože ísť na blind s takýmto malým bábom by som si asi naozaj netrúfla. Stravu sme si zabezpečovali sami a dalo sa to v pohode prežiť.
Dovolenka bola perfektná, tak ako vlastne vždy. Maličká tam bola spokojná a užili sme si to naozaj všetci.
Šli sme na noc, takže väčšinu cesty deti prespali a až na pár detailov bola cesta bez problémov. Zaujímavé bolo dojčenie za jazdy (kto neskúsil, nevie:) – naskladala som sa nad dcérku sediacu v autosedačke a dojčila som. Miestami som síce myslela, že mi odíde chrbát, ale čo by človek neurobil pre pokojnú cestu?
Aj keď som sa najskôr bála, ako to tam budeme s malou zvládať, bolo to fajn. Vlastne musím povedať, že to bolo ešte viac pohodové než dovolenka s ročným dieťaťom (to bola naša prvá rodinná dovolenka, keď mala staršia dcérka rok a syn 3 roky). V podstate som len dojčila, uspávala (striedavo s manželom), prebaľovala (aj bezplienkovala:) a inak som si to len užívala.
Tieň sme mali na pláži až do neskorého popoludnia, takže nejaký úpek sa nekonal. Cesta späť (zasa na noc) bola potom ešte lepšia, prakticky úplne bez problémov.
Napriek tomu, že som nebola nikdy extra zástancom toho, aby sa na dovolenku ťahali také maličké bábätká (a s prvým ani druhým by som asi takto skoro nešla), musím povedať, že to bolo naozaj v pohode. Užili si to hlavne starší dvaja, ktorí more doslova zbožňujú a z roka na rok sú z nich väčší moreplavci:) Jediná nevýhoda je to, že sme šli na začiatku sezóny a teraz môžeme na more a dovolenku do konca leta už iba spomínať.