…keď skončilo leto, nastúpilo u nás strašné obdobie. Choroba strieda chorobu. Najprv doniesol syn niečo zo škôlky a pol septembra bol chorý on aj dcérka, ktorá to samozrejme chytila od neho.
Chvíľku bol pokoj a po nejakom týždni v škôlke sme mali repete. Potom bolo napodiv dosť dlho dobré obdobie bez choroby, až kým som neochorela ja (a to je čo povedať, lebo ja teda bývam chorá len výnimočne).
No a potom prišiel minulý týždeň manžel z práce s tým, že je chorý a bude musieť k lekárovi (k lekárovi chodí, až keď je situácia vážne vyhrotená, takže sa musel cítiť fakt zle…). Strašné niečo s tými chorobami!
Myslela som, že manžel konečne uzavrie ten bludný kruh chorôb u nás doma.
Lenže dcérka ma vyviedla z omylu. Už včera mala horúčky, nos má upchatý, takže stále smrkáme (ešteže to malá vie). Najviac som sa bála noci – a oprávnene. Horúčka nereagovala na Panadol takmer vôbec, respektíve len minimálne, takže som stále kontrolovala horúce dieťa a núkala jej čaj.
Chúďa moje malé, horúčku má aj teraz, ja som ako vyflusnutá po neprespatej noci a len dúfam, že sa to zlepší a nebudeme musieť k lekárovi.
Syn je zatiaľ ok a dúfam, že to tak aj zostane… Tak nám držte palce, nech to nie je začiatok ďalšieho kola chorôb u nás doma.
