…nechcem teraz písať o tom, že by som sa ja sama nevyznala v častiach ľudského tela, ale moje deti v tom teda občas majú riadny chaos.
Nedávno som sa skoro rozpučila od smiechu, keď syn zahlásil pri jedení polievky: „…och, namočil som si BRADAVKU do polievky!“ Pozrela som na neho, že ako to myslí a keď som uvidela jeho mokrú bradu, pochopila som, že si namočil do polievky svoju BRADU:-) Nuž náš syn sa v tomto smere stále akosi nepolepšil a tak sme sa dozvedeli napríklad aj to, že keď má tatinko zanedbané „fúzy“ (teda, keď sa nejaký čas neholí), tak jeho BRADAVKA je pichľavá:-)))
Dcérka zasa prišla s inou slovnou zámenou. Keďže je doteraz kojená, je jasné, že svoj zdroj obživy dobre pozná a volá ho pekne a milo „cicíček“:-) Dnes však svoj „cicíček“ prekrstila na „môj krásny cicinko“. Skoro som opäť pukla od smiechu.
Mne sa zasa bežne stáva, že namiesto „Počkaj, umyjem ti ústa“ poviem „Počkaj, umyjem ti očká“ (deti potom na mňa hľadia ako na blázna, no už som si zvykla:-).
Aj takéto veci človek zažíva pri deťoch a materská tak býva neraz poriadne veselá…
