Som mamou štyroch detí a už 13 rokov manželkou jedného muža . Na prvý pohľad šťastná žena.
Ešte donedávna sme si nažívali v našom vysnívanom domčeku, ktorý sme sa však rozhodli predať.
Myslela som, že mám vlastne všetko, o čom žena môže snívať – krásnu rodinu, milujúceho muža a vlastný dom. Nechcela som si pripustiť, že to, v čom žijem, je z veľkej časti iba ilúzia.
Môj muž je totiž (teraz už abstinujúci) závislý od hazardného hrania, iným slovami gambler.
Naše manželstvo a rodina bolo závislosťou silno poznačené. Ja som dlhé roky zatvárala pred týmto problémom oči – svoju pozornosť a všetku energiu som presmerovala na deti, neskôr som našla únik v písaní článkov a v šití a tvorení. Dnes to chápem tak, že som utekala do svojho „sveta“, aby som nemusela riešiť všetko to zlé, čo sa dialo, neuniesla by som tú bolesť.
Nepripúšťala som si, že manžel je závislý, len občas prehrá peniaze, niekedy viac, niekedy menej. Klamal mi do takej miery, že som naozaj niekedy netušila, čo je pravda a čo nie. Tak veľmi som chcela veriť človeku, ktorého som milovala, že som znova a znova odpúšťala a znova a znova som bola klamaná. Boli to rany, ktoré sa budú hojiť ešte dlho, lebo dôvera sa ľahko rozbije, no ťažšie „zliepa“ dokopy. Boli veci, cez ktoré som neverila, že sa dokážem preniesť – napríklad svadobné obrúčky, o ktorých som dlhé roky verila, že nám ich ukradli pri prerábke bývania, pričom pravda bola taká, že ich manžel predal, aby mal peniaze na hru…
Keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že budem v manželstve so závislým človekom, považovala by som ho za blázna.
Kedysi som si totiž myslela, že závislosť partnera = nutný rozvod. Že sú to „nenapraviteľní“ ľudia. Dnes to vidím inak.
Nemôžem povedať, že je to jednoduché. Jednoduchšie by možno bolo odísť a začať odznova. Aj ja som zvažovala túto možnosť. Vďaka manželovej závislosti som si uvedomila, že možno budem musieť zostať sama, postavila som sa zoči-voči svojim najväčším strachom a obavám. Veď predstava, že zostanem sama so 4 deťmi, je naozaj desivá. Ale musela som dospieť do štádia, že si to viem predstaviť. Lebo až tam začína určitá sloboda. Sloboda rozhodnúť sa, či bojovať o toto manželstvo alebo ho jednoducho opustiť.
Manželovo rozhodnutie odísť na liečenie bolo pre nás úžasným darom a dovolím si tvrdiť aj záchranou. Po deviatich týždňoch na liečení som svojho muža takmer nespoznávala. Náš vzťah dostal úplne novú podobu. Mám pocit, že vďaka tomu všetkému zlému, čo sme prežili, je naše manželstvo silnejšie než kedykoľvek predtým. Dospeli sme, priznali sme si chyby, našli sme opäť cestu k sebe.
Keď odchádzal na liečenie, netušila som, čo od toho očakávať. Netušila som, či naše manželstvo, naša rodina, vydržia toto všetko. Netušila som, čo s mužom liečenie spraví. Bolo to obdobie veľkej neistoty, no zároveň nádeje.
Neviem, čo presne nás čaká. Uvedomujem si riziká, viem, že žijem so závislým človekom (i keď momentálne abstinentom). Snažíme sa porozumieť závislosti, aby sme vedeli čeliť nástrahám. Snažíme sa pracovať na našom vzťahu, pracujeme aj každý sám na sebe a svojom uzdravovaní. Je to celoživotný proces.
To, čo sme prežili a prežívame, nás posúva ďalej. I keď nevieme, čo nás v živote postretne a ako náš príbeh bude pokračovať, dôležité je, že máme stále nádej. Videli sme veľa príkladov vzťahov, ktoré napriek závislosti dokázali spolu vydržať, videli sme veľa dlhoročných abstinujúcich gamblerov a to nám dodáva silu.
Cítim, že musím o tom hovoriť, teda aj písať. O tom, čo nás postretlo a ako s tým bojujeme.
A verím, že náš príbeh možno pomôže aspoň niekomu. Viem, že veľa rodín a vzťahov je poznačených závislosťou. Je dobré vedieť na začiatok aspoň to, že nie ste sami! Je nás viac, než by sme si vedeli predstaviť.