V poslednom čase akoby sa roztrhlo vrece s našimi rodinnými výletmi, stále niekam chodíme. Príroda je teraz na jeseň taká krásna, že sa ani nedá sedieť len tak doma.
Minulý týždeň sme sa vybrali trošku ďalej než obvykle, a to až do Vysokých Tatier. Ešte teraz cítim ten úžasný horský vzduch:)
Keďže sme ale šli s dvoma malými deťmi, našimi 3,5 a 5,5-ročnými drobcami, museli sme turistiku prispôsobiť tak, aby to zvládli. A samozrejme, museli sme to prispôsobiť aj kvôli môjmu momentálne tehotnému ja:)
Manžel vybral nie veľmi náročnú trasu – šli sme zo Starého Smokovca na Skalnaté pleso. Popis trasy nájdete aj na tejto stránke.
My sme sa však zo Starého Smokovca na Hrebienok vyviezli pozemnou lanovkou (veď viete, dve deti a jedna tehuľka:), takže sme si to značne uľahčili.
Priznám sa, že vo Vysokých Tatrách som bola prvýkrát (áno, áno, naše veľhory som doteraz nemala akosi šancu spoznať) a bola som neskonale očarená prírodou, no čo ma okrem zničeného porastu zarazilo, bolo množstvo ľudí. Miestami som si pripadala ako v nejakom vychytenom nákupnom centre, kde sa to len tak hemží ľuďmi.
Na Zamkovského chate sme si dali úžasný bylinkový čaj (nemáte niekto recept?:), trochu sme sa najedli, oddýchli a potom sme postupovali ďalej.
Deti cestu zvládali naozaj obdivuhodne, i keď občas sme sa neobišli bez typického „Bolia ma nožičky“, „Kedy už tam budeme?“, ale nič tragické. Zato mne sa išlo úplne fantasticky.
Mala som obavy, ako to zvládnem, predsa len bruško už je aká-taká záťaž a občas mám pocit, že už sa začínam „rozpadávať“ (a to som len v polovici, ach jaj!), ale cítila som toľko energie, že až. Samozrejme, boli úseky, kedy mi nebolo všetko jedno – teda už som nevládala, ale chvíľka oddychu to spravila a ja som bola schopná ísť v pohode ďalej.
Keď sme sa konečne dostali na Skalnaté pleso, tešila som sa, že prvýkrát v živote vôbec nejaké pleso uvidím. Jediné, čo sme však videli, bolo totálne vyschnuté Skalnaté pleso, nikde žiadna voda.
Nuž čo, nemôže byť všetko dokonalé…
Zo Skalnatého plesa sme sa zviezli lanovkou, z čoho sme všetci mali ohromný zážitok (aj keď to nebola naša prvá jazda lanovkou).
Lanovka nás teda zviezla dolu do Tatranskej Lomnice, a odtiaľ sme šli električkou späť do Starého Smokovca, kde sme mali zaparkované auto.
Cestou späť sme sa zastavili na večeru v Dechtároch a obdivovali sme „veľkú vodu“, teda Liptovskú Maru (viď foto:).
Výlet to bol úžasný, celodenný a všetci štyria (či vlastne už piati:) sme boli zdravo zničení a unavení.
Takže vrelo odporúčam rodinám s deťmi, pokiaľ viete, že vaše deti dokážu čo-to prejsť.
