Ani neviem, ako to ušlo, no náš najmenší drobec sa po krátkej fáze plazenia začal veselo stavať na nožičky. Postaví sa hocikde a keďže nemáme koberce, len plávajúcu podlahu, všade sa mu šmýkalo. Tak som si povedala, že je už čas na prvé „boty“.
Prvou voľbou boli „ponožko-papuče“ s protišmykovou podrážkou. Problém ale bol v tom, že Tomáškovi bolo treba každú chvíľku papučky naprávať, pretože sa mu neustále vyzúvali a bolo to o nervy. Prípadne si ich veselo dával dolu on sám.
Pri tretej dcérke som mala super kožené capačky, ktoré mi priniesla sestra z Anglicka a pamätám, že to bola naozaj perfektná vec. Emka sa v nich naučila robiť svoje prvé nesmelé krôčky a vynosila ich veľmi dlho. Tie som však už nemala (a keby aj, boli ružové s mačičkou:))), tak som sa rozhodla malému také zaobstarať.
Zarazila ma však veľmi široká ponuka capačiek. Také, onaké, všelijaké. Našťastie som narazila na obchodík www.nanozky.sk, kde som dostala potrebné rady a odporúčania ohľadom vhodných capačiek podľa veľkosti nožičky nášho Tomáška. Nevedela som napríklad, že capačky sa vyberajú nielen podľa dĺžky chodidla ale aj podľa šírky, aby malo dieťatko dostatok miesta na voľný pohyb nožičky.
Po zvážení viacerých možností sme sa rozhodli pre capačky Fiorino, krásne hnedé s obrázkom bagra, ktoré drobcovi schválili aj jeho dve sestry (vraj sú dostatočne frajerské pre nášho malého princa:).
Páči sa mi aj to, že sú vyrobené z certifikovaných materiálov, prírodnej kože a sú ručne šité v Európe.
Capačky Tomáškovi perfektne sadli na nožičky. Vôbec sa nevyzúvajú vďaka super strihu a majú protišmykovú podrážku, takže v nich nehrozí pošmyknutie. Nosí ich denno-denne už pár týždňov a stále si držia tvar, nie sú „vyčaptané“.
A prečo som sa vlastne rozhodla pre takýto typ prvých „topánočiek“? Pri prvých dvoch deťoch som hneď, ako sa začali stavať a chodiť popri nábytku, bežala do obchodu kúpiť papučky s vysokou pätou a samozrejme, tvarovanou stielkou. Také rady som vtedy dostávala od všetkých naokolo a verila som, že robím to najlepšie.
Postupne som sa ale dopracovala k tomu, že čím ďalej, tým viac sa mi pozdáva nechať nôžky vyvíjať sa prirodzene bez „uväznenia“ vo vysokých papučkách s tvarovanou stielkou a podobne.
Nožička sa v mäkučkých capačkách v podstate správa, akoby bola naboso a capačky akurát chránia pred pošmyknutím či chladom.
Aj po tom, ako Tomáško vyrastie z capačiek a bude mu treba už také ozajstnejšie topánočky na prvé kroky, pôjdem zrejme skôr smerom „barefoot“ alternatívy.
