Prečo som sa pri štvrtom tehotenstve prestala vážiť

Začalo to ešte niekedy na základnej škole a pokračovalo až do mojej dospleosti. Tá posadnutosť hmotnosťou a postavou. Ako „diétami a chudnutím“ poznačená bytosť by som o tom mohla písať dlhé-predlhé články (a možno sa raz odvážim, lebo by ozaj bolo o čom). Prešla som si všeličím a musela som sa akoby odznova učiť nejakému normálnemu vzťahu k jedlu.

Tehotenstvo a priberanie

Každé tehotenstvo mi dalo dosť zabrať. Ono sa to proste nedá byť tehotná a vynosiť dieťa bez priberania. Na každej tehotenskej poradni musíte zahlásiť svoju hmotnosť, prípadne sa vážiť priamo v ambulancii. Poslušne som sa vždy vážila – teda pri prvých troch tehotenstvách.

Vždy som ale mala v hlave akúsi kontrolku a keď som videla, že som od poslednej poradne pribrala dve-tri kilá alebo ešte viac, keď som videla, že sa ručička váhy (alebo číslo, pokiaľ som sa vážila na digitálnej) blíži k nebezpečným výškam, cítila som stres a úzkosť.

A ten stres potom často, zrejme aj podvedome, viedol k tomu, že som jedla ešte viac a ešte viac som svoje telo nemala rada.

Končím s vážením

Pri štvrtom tehotenstve prišiel u mňa dôležitý zlom. Aj keď som bola „najväčšia“ za celú svoju tehotenskú éru, začala som svoje telo vnímať trošku láskavejšie (konečne!). Uvedomila som si, aké je vlastne úžasné. Vynosiť a porodiť štyri deti je predsa sakra-úžasné!

Prišlo to tak nečakane. Sprchovala som sa a v odraze skla sprchovacieho kúta som pozorovala svoje „tehotenské telo“ – ako už tisíckrát predtým. Mala som tendenciu odvracať zrak od velikánskeho brucha, ktoré mi ku koncu tehotenstva už nepripadalo vôbec milé. Ale teraz to bolo inak. Pozerala som sa na seba v tom odraze a z ničoho nič mi začali stekať slzy. Boli to slzy ľútosti za to všetko, čo som na svojom vlastnom tele neznášala. Bolo mi zrazu tak ľúto, že som si ho celé tie roky nevážila. To úžasné telo, ktoré vynosilo už tri deti a práve v ňom rastie život číslo 4. Ako som vôbec mohla byť taká necitlivá a krutá voči tomuto telu? Ako som si mohla tak ubližovať?

A keďže momenty v sprche bývajú často veľmi silné a inšpiratívne, napadlo mi, že sa až do konca tehotenstva prestanem vážiť. Dlžila som to sebe a svojmu telu. Váženie mi nikdy nerobilo dobre.

Bolo to krásne oslobodzujúce!

Myslím, že toto moje rozhodnutie pochopia hlavne ženy, ktoré mali so svojím telom a jeho tvarom a hmotnosťou dosť výrazné konflikty ako ja v minulosti. Dlhé roky som totiž dovolila, aby moju hodnotu definovali čísla na váhe alebo veľkosť oblečenia, ktorú som nosila.

Predtým, než som štvrtýkrát otehotnela, som už mala pár pokusov vyhodiť váhu. A vydržala som bez nej zväčša bez problémov dosť dlho. Ale v tehotenstve som sa jednoducho vážiť musela, alebo teda mala pocit, že musím, pretože hmotnosť bola jedným z potrebných údajov v tehotenskej knižke.

Úľava

Keď som s tým prestala, veľmi sa mi uľavilo. Cítila som sa v pohode, bez stresu. Nepanikárila som z vysokých čísel na váhe. Žiadne som totiž nevidela. Načo? Všetko bolo v poriadku, stále som sa zmestila do mojich jediných tehotenských nohavíc, netrápili ma opuchnuté nohy, všetky výsledky boli ok. Tak som neriešila niečo ako váhu.

V poradni som sa nevážila, iba som vždy nahlásila nejaký ten hmotnostný údaj (verím, že tento „podvod“ mi bude odpustený:).

V „nevážení“ som pokračovala aj po narodení nášho štvrtého drobca a zodpovedne a dobrovoľne sa váhe vyhýbam dodnes.

Posts created 206

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts

Begin typing your search term above and press enter to search. Press ESC to cancel.

Back To Top