Priznám sa, posledné dni toho bolo na mňa skutočne priveľa – deti, nové projekty, domácnosť a stavba domu…
Dokazuje to aj moja dnešná príhoda, ktorá je vo svojej podstate dosť tragikomická.
Predstavte si situáciu – zvoní vám mobilný telefón. Počujete zvonenie, no telefón neviete nikde nájsť. Hľadáte a hľadáte, do hľadania zapojíte aj deti. Všetci počujeme zvonenie, ktoré nás stále akoby sprevádza, no telefón nikde. Zvonenie prichádza zblízka. Kde len môže ten telefón byť??? S ohľadom na fakt, že občas mi telefón schová najmenšia dcérka na nie veľmi tradičné miesta, nazriem aj do chladničky a do kuchynskej skrinky k hrncom… keby náhodou:)
Po chvíľke zvonenie prestane, volajúci to chudáčik vzdal.
Napadlo mi prezvoniť sa z môjho druhého telefónu (nepýtajte sa, prečo mám dva mobily, ani neviem, ako som k tomu prišla…:). Vytáčam teda svoje číslo 1, telefón zvoní a ja s deťmi hľadáme.
A tu zrazu prichádzam na prekvapivý fakt – zvonenie vychádza z vrecka na mojej mikine. Dokonca tam telefón aj pekne vibroval, no ja som ho hľadala všade možne, len nie v mojom vrecku.
Takže mojí milí, telefón som našla, deti i ja sme sa dobre zasmiali (hoci to bolo aj trochu na zaplakanie…:)
Čo z toho vyplýva? Že aj mama potrebuje občas totálne vypnúť a tiež, že je vcelku dobré mať dva mobilné telefóny (pre prípad, ako je tento:). Či?
Přesně tak. Kolikrát se mi to už stalo. Jen nemám dva telefony:-P
ono niekedy postačí mať aj nablízku niekoho ďalšieho s telefónom, kto môže prezvoniť:) ach, hovorím si, že už asi fakt nutne potrebujem nejaké voľno:)