Písanie článkov

Páčilo by sa vám písať články, ktoré by si ľudia čítali? Je to niekedy ľahšie, akoby ste si mysleli. Som toho živým príkladom. Keď sa mi narodil syn, bola som z toho absolútne vedľa. Až tak vedľa, že som o tom musela napísať. Príbeh som poslala do jedného „mamičkovského“ časopisu a oni mi odpísali, že ho uverejnia. Skoro som tú radosť nerozchodila. A potom to začalo. Napísala som aj ďalší príbeh, pretože akosi stále bolo o čom. A poslala som ho zasa inde. Ozvali sa mi, že príbeh uverejnia a dokonca mi za to poslali honorár. No tak to už som sa od radosti doslova vznášala a pripadala som si ako pani spisovateľka. Dostala som svoj prvý honorár v živote za moje „dielo“. Úžasné!

To mi dodalo silu a písala som ďalej. Postupne mi vychádzali ďalšie a ďalšie články, či už na internete alebo v časopisoch. A boli aj honoráre. Samozrejme, nie vždy a ani som to nerobila so zámerom zarábať si takto na živobytie, ale bolo to príjemné „plus“ k tomu, že mi vyšiel článok.

Stále som však písala len svoje príbehy a úvahy. Nejaké tie články informačného charakteru som si napísať netrúfala. Keď som však raz narazila na ponuku jedného internetového časopisu, ktorý hľadal externých redaktorov, povedala som si, že to skúsim.

Manžel mi veľmi neveril a hovoril, že to je predsa celkom iná káva písať takéto články a že mám radšej ostať pri tých mojich príbehoch. Ale ja som to riskla. Poslala som im dokonca aj jeden ukážkový článok, ktorý som skúsila napísať, taký ten informačný. Hovorila som si, že za to predsa nič nedám.

Čakala som týždeň, dva, tri, mesiac. Keď už som vôbec nedúfala, že sa mi niekto z redakcie ozve, prišiel mi e-mail s ponukou písať pre nich. Skoro som odpadla!
Odvtedy ubehli už štyri roky. Rozbiehala som sa pomaly. Najskôr som písala jeden-dva články týždenne a bola som šťastná za takúto možnosť. Bolo to tiež príjemne finančne ohodnotené, čo je pre každú mamičku na materskej zaiste krásnym prilepšením k pomerne skromnej „výplate“ v podobe rodičovskéh príspevku (aj za ten som však vďačná, mohlo by byť aj horšie – a nemyslím to ironicky).

Takto som si teda privyrábala svoje prvé peniaze na materskej dovolenke. S počtom uverejnených článkov rástlo moje sebavedomie, aj praktické skúsenosti. Spočiatku mi napísanie článku trvalo hodiny, dnes niektoré zvládam v priebehu pár minút (ak mi je téma blízka).

Po roku či dvoch prišli ďalšie možnosti písania a ja som začala písať viac. A potom toho bolo ešte o niečo viac. Aj sama som si našla nejaké ponuky, ozvala som sa a získala ďalšie príležitosti písať.

Dnes si môžem povedať, že vďaka písaniu na internete zrejme nebudem musieť po materskej nastúpiť do práce. A viem, že toto je snom nejednej mamičky. Nehovorím, že zarábam neskutočné peniaze a že som vďaka písaniu „v balíku“, určite by som však niekde v bežnom zamestnaní toľko nezarobila a okrem toho toto robím DOMA, nemusím nikam chodiť, šetrím tým čas i peniaze na cestovanie a podobne.
Robím to, čo ma neskutočne baví. Vždy som túžila písať, no nevedela som, ako na to. Túžila som robiť niečo, čo by ma bavilo, niečo tvorivé a iné než sedieť v kancelárii za stolom a osem hodín tupo hľadieť do počítača a okrem toho sa prehrabávať v papieroch. Mala som možnosť si to vyskúšať a bolo to asi to najhoršie, čo som kedy robila. Ďakujem, neprosím!

To, že pracujem z domu mi dáva krásny pocit slobody. Som so svojimi deťmi naplno, píšem, keď zaspia alebo keď sú nachvíľku s babkou či s manželom vonku. Jednoducho, píšem, keď mám čas. A baví ma to. Veľmi. Prakticky žijem svoj malý sen. Dáva mi to tiež silu veriť, že zvládnem uskutočniť aj tie väčšie.

A chcem týmto povzbudiť aj vás, milé mamičky! Ak máte pocit, že dokážete písať, zložiť nejaký ten príbeh, ktorý by stál za prečítanie a baví vás to, skúste to. Za pokus nič nedáte. Môžete len získať. Možností je dosť, treba ich však hľadať. Nemôžete čakať, že za vami prídu samé, musíte byť aktívne. Ak niečo napíšete, skúste to niekam poslať. Najlepšie je písať o tom, čomu rozumiete, čo je vám blízke.
Precestovali ste veľa krajín? Napíšte o tom. Cestovateľské tipy a informácie sú veľmi cenné. Alebo sa vyznáte v kvetoch, môžete osloviť nejaký časopis s takýmto zameraním s ponukou písať pre nich. Nemajte spočiatku však veľké oči a nepýtajte si honoráre typu 20 Eur za článok o dĺžke pol normostrany (normostrana 1800 znakov textu vrátane medzier).

Ja som veľa článkov písala zadarmo, len aby som vedela, či na to mám a aj takto som získavala cenné skúsenosti. Niektoré redakcie neplatia za články, ktoré napíšete, ale môžete ich použiť ako vaše referencie pri hľadaní ďalších možností.
A ak sa vám nepodarí písať pre žiadny časopis alebo internetový časopis, nezúfajte, stále si môžete založiť svoj vlastný blog a písať tam.
Tiež je to spôsob, ako získať skúsenosti s písaním a nikdy neviete, či si vás niekto nevšimne.
Okrem toho, aj blogom sa dajú zarobiť nejaké tie Eurá, ale to je zasa na inú tému.

Poznámka: Niektoré mamičky, ktorých sa týka zákon platný od začiatku roka 2010 ( teda že ak chcete poberať rodičovský príspevok v plnej výške, nesmiete mať iný príjem), to môžu mať trošku zložitejšie. Tu je dobre, ako som už spomenula, pozisťovať si na úradoch, ako by ste mohli písať platené články a pritom neprísť o rodičovský príspevok, aby to bolo v poriadku aj po právnej stránke. Mňa sa týkajú ešte staršie zákony, takže neviem presne, čo a ako je teraz.