Keď som čakala prvé dieťa, látkové plienky som ani len nezvažovala. Bola som jednou z tých „moderných“ mamičiek, ktoré si nevedeli predstaviť, že by mali strácať čas praním plienok (ach, aké nemoderné!). A tak som syna balila do plienok jednorazových až do jeho 2 rokov, kedy sa rozhodol, že už ich nepotrebuje.
Pri druhom dieťati som látkovým plienkam venovala aspoň malé zamyslenie a úvahu, no opäť zvíťazili „jednorazovky“.
 |
| flickr/freeformkatia |
Otázka plienok pri treťom dieťati bola pre mňa vyriešená už od začiatku. Hádam sa pri troch deťoch nebudem handrkovať s látkovými plienkami?
Dnes má dcérka skoro štyri mesiace a už asi dva mesiace fungujeme na látkovkách. Teda, aby som bola presná – látkové plienky používame doma, na cesty a rôzne návštevy dávam zvyčajne jednorazovú plienku (ale aspoň ekologickú alternatívu:) a rovnako i na noc.
Používam klasické bavlnené štvorce, na ktoré dávam PUL nohavičky. Kým som sa prelúskala problematikou látkových plienok, trvalo mi to asi dva týždne a kopec otázok na skúsené látkarky (ešte raz vám všetkým ďakujem!:).
Najskôr som chcela nakúpiť nejaké plienočky – všetko v jednom (AIO), nohavičkové plienky, kapsové plienky a vrchné nohavičky. Keď som to však prerátala, vychádzali mi aj na základnú výbavu také sumy, že som si to radšej premyslela (dôvodom tiež bolo, že som sa bála pred manželom spomenúť, koľko by to stálo:))) a riskla som to s klasickými socialistickými štvorcami, ktoré mám ešte hádam po mne samotnej:)
Kúpila som si len jedny PUL gate (Bum Genius Flip) a jednu kapsovú plienku Wonderoo, ktorú ale aj tak používam zvyčajne len ako vrchné nepremokavé gate.
Okrem toho som si ušila ďalšie PUL-ky (chváliť sa nimi ale nejdem – sú síce funkčné, no vyzerajú dosť hrozne:) a jednu kapsovú plienku z flísu (tá už vyzerá lepšie:).
A aby som tú svoju eko-dušu potešila ešte viac, vyrobila som si na pranie aj mydlový sliz (ja mu hovorím mydlový gél, znie to lepšie ako sliz, ktorý vo mne evokuje… nuž, sliz vo svojej najhlbšej podstate:).
Látkové plienky si ma získali a nejako ma nezaťažuje ich pranie trikrát do týždňa. Samozrejme, plienky nežehlím, len rovno poskladám (spomínala som, že žehlenie nepatrí medzi moje obľúbené činnosti?).
Hoci pocikané plienky nerobia veľký problém, tie pokakané sú už trošku iná záležitosť. Predsa len je s nimi viac roboty, ako s tými jednorazovkami, ktoré po „naložení“ jednoducho vyhodíte.
A tak nejako sme sa dopracovali k bezplienkovej komunikačnej metóde, aby sme sa prepieraniu pokakaných plienok vyhli. Vedela som zhruba odhadnúť, kedy bude dcérka kakať a tak som ju v tej chvíli podržala chvíľku nad umývadlom. A čuduj sa svete – malé bábo to pochopilo a vykakalo sa. Neskôr som dokázala spoznať aj signály, že potrebuje cikať. Dnes fungujeme tak, že veľa „potrieb“ vykoná naša dcérka mimo plienky. Nesnažím sa to nijako siliť, sú dni, kedy sa nám darí viac a kedy menej. Už sme mali aj taký deň, kedy mi Emka nepocikala ani jednu plienku, boli sme perfektne zohraté a ja som bola krásne nastavená na jej signály.
Nikdy by ma nenapadlo, že pri treťom dieťati sa dám na látkové plienky a že dám šancu aj bezplienkovej metóde. Keď som kedysi videla fotky malých bábätiek nad čínskym nočníkom alebo nad umývadlom, nechápala som, ako je to možné a prišlo mi to strašne náročné na čas i energiu. Pochopila som ale, že tak ako látkové plienky aj bezplienková metóda je vlastne len o zvyku. Ak to prijmeme za štandard a za niečo normálne, nezaťažuje nás to a dokážeme v tom vidieť veľa-veľa poztívneho.
