Naša neplánovaná mega-ultra last minute dovolenka

naša pláž v Podači

Zmieriť sa s tým, že tento rok nepôjdeme na letnú dovolenku nebolo pre mňa ľahké. No povedali sme si, že jednoducho treba poriešiť iné veci a dovolenka by nám naše plány naštrbila.

Ako sa však blížila manželova dovolenka z práce, cítila som akési dovolenkové „nutkanie“. Budúci rok nám zrejme dovolenka nehrozí, keďže naše potomstvo by sa malo rozšíriť o jedného člena a náš Opel asi len ťažko pojme tri autosedačky (i keď človek nikdy nevie, že áno:). Pocit, že tento ani budúci a možno ani ten ďalší rok more neuvidím (a hlavne sa v ňom nevykúpem), bol ako nočná mora, ktorá ma neustále prenasledovala.

Nuž a tak vo štvrtok som môjmu manželovi zavolala, či predsa len na tú dovolenku nepôjdeme. Nebudem vám tu rozoberať celý priebeh nášho telefonického rozhovoru, ktorý odštartoval cestu na tohtoročnú dovolenku, ale bolo to skutočne zaujímavé.

Manžela nebolo potrebné dlho presviedčať, synovi sme pas vybavili v predstihu (deti nad 5 rokov musia mať vlastný pas), plavky máme všetci, prakticky nič nebránilo tomu, aby sme na druhý deň, teda v piatok navečer vyrazili do Chorvátska. A tak aj bolo. Keď som vo štvrtok večer uložila deti do postele,
s manželom sme si spísali zoznam vecí, ktoré treba zbaliť a povinnosti, ktoré treba ešte vybaviť.
Mne navyše zostávalo napísať vcelku slušný počet článkov, čo som ale s vidinou kúpania sa v mori nejako zvládla:) Veď čo by človek ako ja neurobil kvôli moru?

západ slnka v Podači

A zvládli sme aj zbaliť sa, nakúpiť nejaké tie základné potraviny, aby sme za ten týždeň nepomreli hladom a naša dobrodružná last minute dovolenka sa mohla začať.
Poviem vám, bolo úžasne, fantasticky, parádne a neviem ešte ako. Deti od minulého roka podrástli a vodu si užívali naplno. Nebáli sa mora, bavilo ich kúpanie a celkovo boli veľmi zlatí.

Skončili sme ešte ďalej ako po minulé dva roky (to sme boli v Bratuši). Tentoraz sme zakotvili v oblasti s názvom Podača, konkrétne Podača-Kapeč. Ubytovanie sme našli rýchlo a ľahko, i keď to nebol žiaden super luxus a nekonal sa ani výhľad na more. Bol tam však božský pokoj, čo nám vyhovovalo a k moru len kúsok cesty.

Dostali sme sa dokonca aj na ostrov Hvar, kde dovolenkovali manželovi rodičia, takže sme videli i niečo iné. Na Hvar sme šli trajektom, z čoho mali deti ohromný zážitok, pretože takou veľkou loďkou (i keď podľa dcérky škaredou), sa ešte nikdy neplavili.

na ostrove Hvar

O zážitky sme teda mali postarané. Ja som sa ako budúca „treťomamina“ trochu obávala cesty, no nakoniec to bolo v pohode (ak nerátam neustále prestávky na odľahčenie mechúra a s tým súvisiace hľadanie vhodného miesta na ono spomínané odľahčenie – nie všade boli totiž toalety a na tie „ToiToi“ búdky by ma nenahovorili ani omylom…).

Pripájam zopár fotiek na inšpiráciu a ja sa idem tiež zasnívať a zaspomínať na tie krásne chvíľky, keď som sa bezstarostne vznášala v morských vlnách (ako básnicky to znie:))).

Posts created 211

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Related Posts

Begin typing your search term above and press enter to search. Press ESC to cancel.

Back To Top