Materská demencia

Pozná to nejedna mamička – neviete prísť na to správne slovo („Och, ako sa to len volá? No, to-to-to, viete čo myslím“), ponožky uložíte namiesto do zásuvky do chladničky („Miláčik, čo robia moje ponožky vedľa masla v chladničke?“ kričí na mňa manžel. Nuž, ako to mám vedieť, vôbec netuším, kedy som ich tam dala…), do kávy si sypete namiesto cukru soľ (ako je dobre ženám, ktoré dokážu piť kávu bez cukru:-) a podobné úlety.

Niekedy je to naozaj na porazenie a taká mamina sa cíti ako blázon (u mňa pomerne bežné citové rozpoloženie). Dobre mi však padne, keď viem, že tento jav je akousi „materskou demenciou“ a ani zďaleka sa netýka len niekoľkých matiek na materskej. Týka sa totiž veľkého počtu matiek na materskej.

Je to vlastne celkom prirodzené, veď váš celý deň sa točí takmer výlučne okolo detí. V hlave máte plienky, kašičky, neskôr odúčanie od plienok, čistenie zúbkov (tomu predchádza zvyčajne dlhé presviedčanie, prečo je čistenie zúbkov dôležité), fúkate raz kolienko, potom udretý lakeť. Riešite súrodenecké hádky a bitky (popritom potajomky vyjedáte čokoládu a zásoby sladkostí, aby ste si zachovali aspoň kúsok zdravého rozumu), sem-tam si stihnete vypiť kávu (pokiaľ si ju omylom neosolíte ako bežne ja). Uspávate, dojčíte, čítate rozprávky, spievate uspávanky, periete, žehlíte, varíte, upratujete (naozaj sa o to snažím, i keď výsledky nie je vidno…). Popritom sa snažíte vypočuť manžela, ktorý vám vyčíta, že hneď po uspaní detí si s výdychom sadnete k počítaču (v mojom prípade k práci) alebo si dovolíte iný „relax“. Váš „chápavý“ muž si samozrejme nevšimne vašu strhanú tvár a nevidí vaše myšlienky (chvalabohu!).

Nuž, je toho veľa, čo taká matka na materskej denne musí postíhať. A to ešte nehovorím o dňoch, kedy musíte kopec vecí vybaviť – zaplatiť účty (veď manžel chodí do práce a nemôžete mu to predsa hodiť na už tak preťažené plecia), ísť s deťmi k lekárovi, mať stále prehľad o tom, čo doma chýba a čo treba kúpiť (veď ste doma, kto iný by mal vedieť, že manželovi chýba nejaká jeho obľúbená konzerva???).

Materská demencia v mojom prípade má rôzne prejavy. Nedávno som ponúkla „memečko“ (teda dojčenie) nášmu päťročnému synovi (namiesto dcérky). Išla som ho uspať a keď som si k nemu ľahla, „vytasila som memečko“. Syn na mňa zostal hľadieť ako obarený a potom sme obaja vybuchli do smiechu:-)

Minule som si zasa na zubnú kefku vytlačila trošku očného krému (šťastie, že som si to uvedomila…), namiesto sirupu som chcela do pohára naliať tekutý prášok na čistenie drezu, synovi som namiesto šálky s „kakavkom“ podala moju šálku s kávou, kávu som si už neraz zaliala studenou vodou (akosi som zabudla, že ju treba najskôr prevariť). Tiež si spomínam, ako som na deti kričala, kde mi zapatrošili moje LYŽIČKY. Zopakovala som to dokonca dvakrát: „Kde ste mi zasa dali moje LYŽIČKY???“ Deti sa dívali na svoju šialenú matku v nemom úžase a nemali šajnu, o čom hovorím. Ja som totiž hľadala svoje papuče:-)
Je toho veľa a dalo by sa o tejto téme písať donekonečna.

Viem, že aj iné matky sú podobne „postihnuté“ a myslím si, že máme na to naozaj právo. Aké sú vaše skúsenosti s materskou demenciou? 🙂