Sviatok svätého Mikuláša som odjakživa milovala. Doteraz si pamätám, s akým očakávaním som si dávala vyčistenú čižmičku do okna a s napätím chodila každých päť minút kontrolovať, či v nej niečo nie je. A keď sa tam niečo objavilo, bola som šťastím bez seba:-)
Dnes je to už, samozrejme, iné. Viem, že dobrý deduško s bielou bradou a oblečený celý v červenom, mi do čižmičky balíček nedá. No aj tak sa na tento deň vždy teším. Znamená totiž, že Vianoce sú bližšie a okrem toho, teším sa z tohto sviatku aj kvôli našim dvom deťom. Práve vďaka nim je tento deň krásny aj pre mňa.
Včera večer to u nás vyzeralo asi takto – deti si večer nachystali do okna čižimičky a čakali. Dlho sa tam nič neobjavilo, keďže sa tu deti stále motali a „Mikuláš“ nemal ani ako prepašovať balíčky do ich čižmičiek. Napokon sa ale podarilo a my sme to tam s manželom nejako dostali:-)
Keď to decká zbadali, to bolo radosti! Taká tá pravá nefalšovaná detská radosť, ktorej sú schopné naozaj len deti. Bolo to krásne vidieť ich, ako sa tešia z tých balíčkov, ktoré im dobrý Mikuláš nechal na okne v čižmičkách.
Neviem ako vy, ale ja sa už neviem dočkať Vianoce. A odkedy máme deti, majú tieto sviatky pre mňa celkom iný a omnoho krajší nádych.
Všetkým deťom (aj „nedeťom“) prajem bohatú mikulášsku nádielku! 🙂
