V jednej známej slovenskej pesničke sa spieva: „…nechcem byť žienka domáca a už vôbec nechcem vydať sa…“ Ja som vo svojom živote dospela do štádia, že vydávať sa síce už nechcem (pretože už raz vydatá som:-), no veľmi si želám byť žienka domáca. Neznamená to však, že by som nemala žiadne ambície a túžila len sedieť doma na zadku, starať sa o domácnosť, variť (to mi aj tak nikdy veľmi nešlo…) a celý svoj život zasvätiť domácim prácam. Ambície mám a konečne môžem povedať, že už viem, čo chcem robiť.
No ale naspäť k veci – prečo vlastne túžim byť žienka domáca? Pretože vidím (vo svojom okolí), aké to je ťažké byť naplno mamou aj zamestnanou ženou. A teraz mám na mysli také to klasické zamestnanie, kde ste od rána od siedmej či ôsmej do nejakej štvrtej či piatej, ešte v horšom prípade pracujete na smeny. Keď takáto žena príde z práce domov, je už dosť uťahaná a nastupuje druhá šichta – treba pripraviť niečo na jedenie, postarať sa o deti, možno niečo upratať, ožehliť či vyprať. Koľko má taká zamestnaná matka času na to, aby sa naplno venovala svojim deťom? Aby sa s nimi mohla dosýta vyblázniť, porozprávať či pomaznať? Hodinku, možno dve. A mne sa to zdá šialene málo.
Nehovoriac o tom, že keď deti prídu zo školy, prídu často do prázdneho bytu či domu. Zo škôlky mnohé deti vyzdvihujú starí rodičia, pretože matka i otec sú v práci. Táto doba má vražedné tempo. Nestíhame a nemáme čas na tie najdôležitejšie veci – na našich blízkych, na naše deti.
Ja takto žiť nechcem. Pokiaľ to len trochu bude možné, budem žienka domáca a budem za to vďačná. Budem naďalej pracovať z domu a aj keď si tým nezarobím majland, predsa budem veľmi bohatá – budem mať totiž čas na dôležité veci, na tie dve malé stvorenia (a jedno veľké, teda môjho manžela:).
Takže, áno, chcem byť žienka domáca a byť tu pre svoje deti, pre našu rodinu. Možno som čudná, ale takto to cítim:-)
Sme rovnaká krvná skupina, MaJa :-)) Presne takto to cítim aj ja, Presne preto som doma. Aspoň kým deti odrastú…. 😉
Som rada, že nás je takých viac:-)
Je nás viac..aj ja som doma s deťmi,manžel pracuje v zahraničí a takto mu to vyhovuje,ale ja sa cítim menejcenná a nepotrebná(aj ked mám toho veľmi veľa (chorá matka,dve deti až po kosenie trávnika)a okolie sa na mňa tak pozerá,že nepracujem,alebo sa mi robiť nechce.Mám nechať nech deti nech ich vychováva ulica?Minister uzákonil zákon,aby rodičia s deťmi mohli pracovať z domu,alebo na kratší úväzok,je nemožné nájsť takú prácu,tak pre koho je potom takýto zákon?a koľko je nás mám na plný úväzok,čo by prijali takú prácu a veľmi si ju vážili?myslím,že veľmi veľa…
keď som bola školáčka – tak som bola tak ako píšeš doma sama než niekto prišiel domov, závidela som kamarátkam, čo mali mamu domácu… teraz (mám 3 ročnú dcérku) CHCEM byť doma, keď príde zo školy, chcem by s ňou …. je to úžasné byť stále po ruke dieťaťu a nechodí s klúčom na krku
som rada, že je nás takých viac:)
Ahojte veľmi sa mi páči, že ešte aj v dnešnej dobe sú ženy ktoré sú v prvom rade maminy 🙂 ja by som tiež veľmi rada bola ale môj manžel je bohužiaľ z tých, ktorý ma ženú do práce odkedy som prestala nášho synčeka kojiť 🙁 v decembri mi končí rodičovská a neviem čo bude, nechcem malého nechať….. ďakujem