Ani sme sa nenazdali a dovolenka je za nami:-( Vôbec ma to neteší. Týždeň pri mori je veľmi krátka doba, keď vezmeme do úvahy, že celý zvyšok roka musím žiť v krajine bez mora. Nie že by som Slovensko nemilovala, no to more je pre mňa ako droga.
Poďme ale k veci. Chcela som vám napísať o tom, ako napokon tá naša tohtoročná dovolenka v Chorvátsku dopadla. Okrem toho, že dopadla úžasne – ako inak, keď sme boli pri mori:-), to bolo vcelku dobrodružné.
Keďže sme sa chceli vyhnúť zápcham, uvažovali sme nad odchodom už vo štvrtok večer, namiesto piatku večera. Lenže naši spolucestujúci nedostali z práce voľno, takže sme cestu museli predsa len absolvovať v piatok večer. Cestu sme naplánovali na noc, najmä kvôli deťom.
Musím povedať, že tento rok boli deti počas cesty ukážkové. Cestu tam takmer celú prespali a keď nespali, boli viac-menej dobrí. Najmä starší syn bol ako za odmenu, dcérka nám to občas spestrila nejakým záchvatom hnevu a plaču.
Problémom bolo najmä jej cikanie a kakanie. Dcérka sa totiž krátko pred dovolenkou naučila pýtať na nočník a svoje potreby mala problém vykonať inde než do nočníka, respektíve keď behala vonku po dvore nahá, tak cikala ako prišlo. Bolo nám jasné, že nočník musíme zobrať so sebou.
Ešte aby som nezabudla – chvalabohu, že som pred dovolenkou pribalila aj CD-čka od Márie Podhradskej a Richarda Čanakyho. Dcérku to tak upokojovalo a zabavilo, že sme s manželom nechápali. Čo na tom, že vieme obaja naspamäť asi 50 detských pesničiek, pretože sme tie dve CD-čka počúvali prakticky stále? Hlavne, že deti boli spokojné a POKOJNÉ:-)
Šli sme opäť na blind, tak ako minulý rok. Mali sme vytipovaných pár lokalít, kde sme sa chceli pozrieť a najmä, nechceli sme ísť tak ďaleko ako minulé leto. Cesta do Bratuša totiž trvala nejakých 13 hodín (aj s prestávkami)a prešli sme necelých 1000 kilometrov. Chceli sme tentoraz niečo menej vzdialené.
Všetko ale dopadlo inak. Trogir nás sklamal, v Pisaku sme sa tiež dlho neohriali (boli voľné už len apartmány pomerne ďaleko od mora, čo pre rodinu s dvoma malými deťmi nie je bohviečo) a tak sme šli ďalej. My, aj naši spolucestujúci (kamarátka s manželom) sme boli z tej dlhej cesty totálne vyčerpaní. Napokon sme sa rozhodli viac neexperimentovať a vyrazili sme do Bratuša. Snažila som sa myslieť optimisticky a verila som, že ubytovanie sa nejaké nájde. Nebolo to až také jednoduché ako minulý rok, no podarilo sa. A potom už nasledovala len úžasná dovolenka.
Bratuš je pre mňa krásnym miestom. Je to vcelku malé a tiché a to mi vyhovuje. Krásne more, neustále „vyhrávanie“ cikád, večery na terase s výhľadom na more, večerné výlety na kolotoče do Makarskej kvôli deťom:-), proste super.
Len škoda, že to tak rýchlo ubehlo… Všetkým, ktorí sa na dovolenku ešte len chystajú, prajem krásne dovolenkové dni, super počasie a len samé dobré zážitky!
P.S.: Tri fotky v článku sú z Bratuša:-)
